Bez Večerníčka nám ani nenapadlo ísť spať. Rozprávky ako Čin-Čin, Pat a Mat, Krtko či Danka a Janka nás sprevádzali celým detstvom a v bývalom Československu sa televízny program nezaobišiel bez legendárnych rozprávkových hrdinov. Myslíte, že o týchto rozprávkach viete všetko? Tieto zaujímavé fakty vás presvedčia o opaku.
Pat a Mat (…A je to!)
8 sérií, viac ako 128 epizód a 41 rokov nekonečných kutilských nápadov, ktoré bavili nielen československé deti, ale veľký návrat seriál zažil len pred 6 rokmi. Príbehy nešikovných kutilov Pata a Mata vznikli pod taktovkou Lubomíra Beneša, ktorý túto dvojicu najprv predstavil v novinách ako súčasť sekcie vtipov, neskôr sa niekoľkominútové scénky objavovali ako predskokany veľkých filmov premietaných v kinách a až začiatkom 80. rokov sa z nich stal legendárny Večerníček.
Seriál sa ale neujal len na československej pôde, ale veľkú popularitu získal aj za hranicami – v Poľsku, Nemecku, Holandsku, Škandinávii či dokonca v Iráne a Sýrii. Výhodou bolo, že išlo výlučne o nemý seriál bez dialógov, čo uľahčilo jeho rozšírenie prakticky do celého sveta bez toho, aby si vôbec niekto uvedomil, že seriál vznikol práve na českom území. Zaujímavosťou tiež je, že v niektorých krajinách boli nútení čiastočne upravovať nevyhovujúce scénky, napr. pokiaľ išlo o scénky s pitím alkoholu (Irán) alebo scénky naznačujúce násilie (Švajčiarsko).
Zdroj: YouTube/Archív Rozprávok
Samozrejme, že v období socializmu do tvorby scénok zasahoval aj politický režim, ktorý sčasti kritizoval výber farieb tričiek (červená a žltá), ktoré boli v tej dobe považované za určitý prejav zosmiešňovania režimu. Až do pádu komunizmu sa tak scénky vytvárali s Patom v žltom a Matom v šedom tričku. Málokto si možno pamätá aj to, že vo svojich začiatkoch boli obe postavy zobrazené bez čiapok. Tie k ich ikonickým outfitom pribudli až o pár rokov neskôr.
Seriál bol ocenený aj na americkom festivale World Animation Celebration v roku 1997, kde získal 1. miesto za najlepšiu animáciu v televíznych seriáloch a 2. miesto za najlepšiu animáciu v bábkovom filme. Po prvotnom návrate na prelome storočí si aj epizódy Pat a Mat se vracejí – Natírají podlahu a Pat a Mat se vracejí – Akvárium vyslúžili v rokoch 2003 a 2004 Cenu divákov v kategórii animovaný film.
Krtko
Za postavou najslávnejšieho krtka a aj jeho zvieracích priateľov stojí Zdeněk Miler, ktorý ku kresleniu a výtvarníctvu inklinoval už od útleho detstva. K tejto nie práve najžiadanejšej zvieracej postavičke sa údajne dostal náhodou počas lesnej prechádzky, keď zakopol o krtinec. Skutočný vzhľad krtka mu však neprišiel najlákavejší, preto si ho začal pretvárať na svoj obraz. Už koncom 50. rokov začali vznikať prvé Krtkove dobrodružstvá, ktoré sa ale do Večerníčka dostali až v roku 1975.
Popri hlavnej postave Krtka si Miler vlastnoručne nakreslil aj postavy myšky, ježka, žabky či mačičky a dokonca sa podujal aj na presné stvárnenie niektorých druhov rastlín, ktoré sú v scénkach ľahko rozoznateľné. Verným fanúšikom určite neunikli zmeny animácií, ktoré postupom rokov menili realistický vzhľad zvieratiek na idylické, rozprávkové a deťmi zbožňované stvorenia. Spomenúť môžeme samotného Krtka, ktorému sa rokmi znížilo čelo, zväčšili oči a zmizol chvost. Podobné úpravy zasiahli aj myšku, ktorej sa menila farba srsti či ježka s čiernymi, šedými a neskôr modrými pichliačmi.
Zdroj: YouTube/Československé Rozprávky a Filmy
Krtka stále máme možnosť vídať na televíznych obrazovkách v pôvodnom prevedení, no aj táto rozprávka sa v roku 2016 vrátila s novými epizódami. Tentokrát už ale nie na domácej pôde. Do nových epizód seriálu Krtek a Panda sa vrhla čínska televízia CCTV, ktorá bezchybne nadviazala na obrovskú tamojšiu popularitu pôvodných sérií. Nové časti sa síce dostali aj na české obrazovky, ale ani zďaleka si nevyslúžili toľké ovácie ako v prípade Číňanov. Predsa len práve tí sú považovaní za vôbec najväčšiu fanúšikovskú základňu rozprávkového Krtka.
Čin-čin
Začalo sa to legendárnou knihou od Ľudmily Podjavorinskej, ktorá si mimochodom náramne rozumela práve s jednoduchými, no nezabudnuteľnými postavičkami. Knižný príbeh dostal svoju animovanú podobu začiatkom 70. rokov, a to v celkovo 10 dieloch pod režisérskym vedením Jana Dudeška, a hlas, ktorý nielen nás, ale aj dnešné deti odprevádza do postieľok, patrí hviezdnemu Ivanovi Krajíčkovi.
„Bol raz jeden vrabčiak malý.
Čimčarom ho iba zvali.
Večne kríkal: Čimčara!
a žil iba od jara,“ takto predstavila Ľ. Podjavorinská vrabčiaka Čimčara.
Zdroj: YouTube/Pavol Dobšinský
Mach a Šebestová
Jedna z prvých československých rozprávok, s ktorou sa vtedajšie deti dokázali naplno zžiť. Školské prostredie, dvaja obyčajní žiaci a hromada príbehov a dobrodružstiev, ktoré každodenne zažívali so svojimi priateľmi. Niekto by možno mohol namietať, že nazvať rozprávkové postavy len ich priezviskami nemusí byť práve najideálnejšie a najľahšie zapamätateľné najmä pre deti, ale opak bol v tomto prípade pravdou. Či už deti, tínedžeri alebo dospeláci. Mach a Šebestová sa jednoducho dokázali vryť do pamäti, aj keď krstných mien sa nikdy nedočkali.
Pôvodne mal seriál len 13 epizód, ale koncom 90. rokov sa znovu vrátil v sérii Mach a Šebestová na prázdninách a dokonca ešte v roku 2005 vznikla bájna cestovateľská séria Mach a Šebestová na cestách, v ktorej navštívili napríklad Austráliu, Hollywood, Benátky či Paríž.
Zdroj: YouTube/FILMY ČESKY A SLOVENSKY
Hlasovo sa v sériách presadil český herec Petr Nárožný, ktorý v tej dobe nemal veľké skúsenosti s dabingom ako takým. V tomto seriáli sa ale dabovali úplne inak. Najprv Nárožný nahovoril pripravený scenár a až potom k hovorenému slovu dopracovali animovaný vizuál. Napriek tomu, že tvorba seriálu v začiatkoch kolísala, nechýbali ani nominácie na Zlín Film Festivale, odkiaľ si odniesol viacero ocenení. Cenu Jiřího Trnky získal za epizódy Kropáček má angínu a Zoologická zahrada a Stříbrný větrníček zase za epizódu Oběť pro kamaráda.
Danka a Janka
Podobne ako pri rozprávke Čin-čin, aj pri dvojičkách Danke a Janke zasadol na režisérsku aj výtvarnícku stoličku Jan Dudešek, ktorý na obrazovky priniesol námet z knihy Márie Ďuríčkovej. 14-dielny seriál sa premiérovo vysielal od roku 1971 do roku 1988, kedy sa poslednýkrát predstavili najznámejšie animované dvojičky v epizóde Ako rastie tráva.
„Danka a Janka sú sestričky dvojčence a sú navlas rovnaké. Danka má oči celkom ako Janka, hnedé a veselé ani gaštančeky. A Janka má vlasy celkom ako Danka, plavé a ostrihané na ofinu. Ešte aj nosy majú celkom rovnaké: trošku vyhrnuté a veľmi všetečné,“ predstavuje Danku a Janku Mária Ďuríčková vo svojej knižke.
Zdroj: YouTube/Pavol Dobšinský
O Mikešovi
O československú verziu Kocúra v čižmách sa v 70. rokoch postaral režisér Josef Kluge, ktorý 26-dielny seriál vytvoril podľa knižnej predlohy Josefa Ladu. Čierny kocúr, ktorý sa hravo prechádzal po dvoch, a to rovno v čižmičkách a často aj v obleku so šatkou či čiapkou, zaujal hneď od prvej scény. A čo viac, hovoril ľudskou rečou. Táto schopnosť bola vtedy aj v animovaných seriáloch viac-menej netradičná a neočakávaná. Aj názov knihy sa jednu dobu niesol v znamení tohto „kúzla“: „O Mikešovi; Kocourek, který mluvil“. Hovoriacemu kocúrovi prepožičal hlas Karel Höger, ktorý už v období natáčania bol zrelý sedemdesiatnik.
Zdroj: YouTube/pohaka cz
O dievčatku Makovičke
Príbeh o krásnom čiernovlasom dievčatku v červených šatách, ktoré zažíva veľkolepé dobrodružstvá spolu s verným kamarátom motýľom Emanuelom vysielajú české a slovenské televízie dodnes. Hrdinské postavičky sú výtvorom spisovateľa Václava Čtvrtka v knihe O makové panence, ktorá žije na lúke plnej rozkvitnutých makov a v každej situácii sa môže bezpochyby spoľahnúť na Emanuela v legendárnom klobúku. Zaujímavosťou je, že do roli rozprávačov boli obsadené československé legendy: v českej verzii Vlastimil Brodský a v tej slovenskej Jozef Kroner.
Zdroj: YouTube/Dětský kanál
BONUSY
No počkaj! (Ну, погоди!)
Nestarnúci výtvor zo sovietskeho Ruska rozpráva príbeh o prirodzených nepriateľoch – vlkovi a zajacovi. Možno v tomto prípade spomenúť, že na veľmi podobnom princípe vznikala aj rozprávka Tom a Jerry. Každá epizóda sa totiž točí okolo naháňačiek a detskí diváci vždy len s napätím vyčkávajú, či sa vlkovi podarí zajaca konečne lapiť, alebo naopak, či sa zajacovi podarí opäť utiecť. Pravdepodobne aj pri tejto rozprávke vznikli dva tábory, z ktorých každý mal svojho favorita.
Zdroj: YouTube/Gundžihlav I.
Spočiatku sa síce nevedel nájsť režisér, ktorý by mal záujem režírovať zdanlivo tuctový seriál, ale nakoniec sa scény vytvárali dlhých 37 rokov. V priemere sa totiž na jednej epizóde pracovalo až 9 mesiacov, no okrem tých klasických 20 boli do obehu uvedené aj špeciály či reklamné filmy. Režisér Koťonočkin uvažoval dokonca nad ukončením natáčania už po štvrtej epizóde, našťastie, sa tak nestalo.
Napriek tomu, že rozprávka patrila na denný program miliónov detských divákov, zmena nastala v roku 2012, a teda po 6 rokoch od poslednej epizódy. V Rusku totiž usúdili, že scény s vlkom-fajčiarom nie sú vhodné pre deti, preto sa v ruskom programe objavoval až po jedenástej večer.
Lolek a Bolek
Neskutočných 174 epizód odrežírovali naši poľskí susedia, ktorí stavili na chlapčenských hrdinov Lolka (prezývka pre Karola) a Bolka (prezývka pre Boleslava), ktorých výzor bol inšpirovaný synmi tvorcov. Seriál žal úspech v 80 krajinách a v Československu bol jedným z pravidelných Večerníčkov.
Tvorcovia sa zamerali predovšetkým na cestovateľské zážitky, ktoré známa dvojka zbierala vo všetkých sériách a po celom svete. Preto si aj vyslúžili pamätník v mestečku Bielsko-Biała, kde seriál vznikal. Tvoria ho postavy oboch chlapcov obkolesujúcich veľký glóbus.
Keďže medzi divákmi Lolka a Bolka malo zastúpenie aj dievčenské publikum a to po desiatich rokoch začalo takpovediac vyžadovať aj dievčenskú postavu, tvorcovia v sérii Dobrodružství Bolka a Lolka skutočne pridali postavu ryšavky Toly.
Zdroj: YouTube/Archív Rozprávok
