Belehrad vychladol. Kedysi horlivý sen o európskej budúcnosti sa v Srbsku rozplýva v realite nekonečného čakania a vzájomnej nedôvery. Po štyroch rokoch stagnácie, kedy sa nepohla ani jedna prístupová kapitola, sa nálada v spoločnosti zásadne zmenila.
Najnovšie dáta portálu Savremena politika ukazujú krajinu rozdelenú takmer presne na polovicu, pričom tábor skeptikov nebezpečne rastie. Ak by sa Srbi mali o vstupe do Európskej únie rozhodovať budúci týždeň, výsledok by bol tesný a neistý. Za členstvo by hlasovalo len 35,8 percenta opýtaných, zatiaľ čo 33 percent by bolo proti. Informuje o tom agentúra TASR.
Dvojicu hlavných táborov dopĺňa početná skupina nerozhodnutých (22,4 percenta) a tých, ktorí by k urnám neprišli vôbec (8,8 percenta).
Nekonečné čakanie zabilo nadšenie
Pohľad do spätného zrkadla odhaľuje drastický prepad verejnej mienky. Ešte pred pätnástimi rokmi nebolo o smerovaní krajiny pochýb – takmer 70 percent Srbov videlo svoju budúcnosť v Únii. Táto podpora sa dlhé roky držala nad nadpolovičnou hranicou.
Zlom nastal v poslednom období. Ešte v auguste 2022 si vstup želalo 57 percent ľudí, no už v decembri toho istého roka sa toto číslo prepadlo na 43 percent. Dnes je situácia ešte kritickejšia a podpora klesla takmer na tretinu. Dôvodom je frustrácia z mŕtveho bodu, na ktorom uviazli rokovania.
Brusel vystavil Belehradu nelichotivé vysvedčenie
Ochladenie vzťahov nie je len pocitové, má konkrétne politické obrysy. Srbsko už štyri roky neotvorilo žiadnu novú kapitolu prístupových rozhovorov. Členské štáty EÚ najnovšie odmietli podporiť otvorenie bloku ôsmich kapitol, ktoré sa týkali konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu.
Výhrady únie sú vážne. Posledné dve hodnotiace správy Európskej komisie z konca rokov 2024 a 2025 konštatujú, že krajina sa nikam neposunula. Problémom ostávajú demokratické inštitúcie, právny štát a sloboda prejavu. Brusel tiež poukázal na tvrdší postup štátu voči demonštrantom počas protivládnych protestov, ktoré vypukli v roku 2024.
Mladí váhajú, dôchodcovia už majú jasno
Rozčarovanie z európskeho sna má aj generačný rozmer. Najväčší odpor voči Bruselu panuje medzi seniormi. V kategórii ľudí nad 70 rokov by za vstup zdvihla ruku len pätina opýtaných.
Mladí ľudia vo veku 18 až 29 rokov sú síce najmenej vyhranení proti Únii (nesúhlasí len 18,7 percenta), no ani u nich nevidieť nadšenie. Členstvo podporuje 41,9 percenta z nich, pričom takmer tretina tejto generácie stále nevie, na ktorú stranu sa pridať.
