Nejde len o hypotézy. V máji americké úrady zaradili hlavného žalobcu Medzinárodného trestného súdu Karima Khana na sankčný zoznam – a ten sa náhle ocitol bez prístupu k svojmu e-mailu v Microsoft Outlooku. Firma síce mlčala, ale ukázalo sa, že aj technologické giganty sa musia podriadiť vôli Washingtonu.
To vyvolalo v Bruseli paniku. Fínska europoslankyňa Aura Sallaová varuje: „Je pochopiteľné, že americké firmy sa musia riadiť domácim právnym rámcom. Ale to znamená, že ako Európania nemôžeme plne dôverovať ich cloudovým riešeniam.“
Vymaniť sa z technologického zovretia? Cena: stovky miliárd eur
Nemecký minister financií Jörg Kukies otvorene priznal, že v Európe dnes prakticky neexistuje konkurencia americkým hráčom. Tento stav sa pokúša zmeniť iniciatíva EuroStack, ktorá navrhuje budovanie vlastného ekosystému za odhadovaných 300 miliárd eur.
Ich vízia je jasná: „Nakupujme európske riešenia, financujme ich európskym kapitálom a predávajme ich v Európe.“ Navrhujú tiež kvóty, ktoré by zvýhodňovali domáce firmy pri verejných zákazkách – podobne, ako to dlhodobo robia aj USA.
Politika verzus realita: Oslobodenie má aj svojich odporcov
Hoci niektoré krajiny EÚ projekt podporili, politické váhanie pretrváva. Príliš ostrý odklon od americkej závislosti by mohol naraziť na odpor vo Washingtone, kde Trump otvorene presadzuje politiku America First a chce prehĺbiť obchodnú aj technologickú závislosť Európy.
Európa tak stojí pred neľahkou voľbou: buď začne masívne investovať do svojej digitálnej nezávislosti, alebo bude naďalej hrať druhé husle – s vedomím, že jej digitálny osud môže ovplyvniť jediný človek za oceánom.
