Predstava, že by mal človek na Slovensku v roku 2025 vyžiť z necelých 9,50 eura denne, znie pre mnohých skôr ako teoretické cvičenie než reálny život. Presne z takejto sumy však štát vychádza pri výpočte životného minima, ktoré je od júla nastavené na 284,13 eura mesačne. Táto hranica má pokryť úplné základy fungovania – bývanie, energie, potraviny, oblečenie aj nevyhnutné služby. Všetko pritom vychádza z cien, ktoré sú pre dnešnú dobu bežné, nie historické.
Zaujímavé je, že samotný koncept životného minima vznikol ešte koncom 90. rokov a jeho základná filozofia sa odvtedy takmer nezmenila. Aj keď sa mechanizmus jeho zvyšovania občas upravil, stále sa odvíja najmä od inflácie nízkopríjmových domácností. V praxi to znamená, že životné minimum má udržať aspoň približne rovnakú kúpnu silu. Odborníci však upozorňujú, že tento cieľ sa dlhodobo nenapĺňa a ľudia si z tejto sumy môžu dovoliť citeľne menej než kedysi.
Prečo nožnice medzi príjmami a pomocou rastú
Kým mzdy na Slovensku rástli za posledné roky pomerne dynamicky, životné minimum sa zvyšovalo len veľmi pomaly. Priemerný príjem pracujúcich sa za dekádu takmer zdvojnásobil, no hranica, z ktorej štát odvodzuje sociálnu pomoc, stúpla len o niekoľko desiatok eur. Výsledkom sú čoraz širšie nožnice medzi životnou úrovňou pracujúcich a ľudí odkázaných na dávky.
Životné minimum dnes tvorí už len zlomok priemernej mzdy a jeho váha v sociálnom systéme slabne. Zároveň dlhodobo zaostáva za hranicou chudoby, ktorá sa počíta úplne iným spôsobom a je výrazne vyššia. Aj štatistiky ukazujú, že chudoba a sociálne vylúčenie ohrozujú čoraz viac ľudí a tento trend sa od roku 2020 zhoršuje.
V bežnom živote má pomalý rast životného minima viacero dôsledkov, napríklad:
- viac ľudí sa dostáva do situácie, keď už nespĺňajú nárok na niektoré dávky,
- nezdaniteľná časť príjmu rastie pomaly, čo vedie k tzv. tichému zdaneniu,
- sociálna pomoc sa vzďaľuje reálnym nákladom domácností.
Dôchodky, exekúcie a rozhodnutia štátu
Životné minimum pritom neovplyvňuje len sociálne dávky, ale aj dôchodkový systém. Od jeho výšky sa odvíjajú minimálne dôchodky, pravidlá pre predčasný odchod do penzie či hranice, ktoré chránia dôchodcov pri exekúciách. Ak sa zo starobného dôchodku vykonávajú zrážky, musí poberateľovi zostať suma vypočítaná práve zo životného minima. Vyššia hranica znamená viac peňazí, ktoré dôchodcovi ostanú na bežné výdavky, a v niektorých prípadoch aj zastavenie exekúcie.
Zmena životného minima sa premieta aj do nároku na predčasný starobný dôchodok. Od leta 2025 platí, že jeho suma musí presiahnuť stanovený násobok životného minima, inak Sociálna poisťovňa nárok neprizná. Podobne funguje aj minimálny dôchodok, ktorý má garantovať aspoň základný príjem ľuďom s dlhými rokmi práce. Pri zvýšení životného minima sa automaticky posúva aj táto spodná hranica.
Odborníci sa preto zhodujú, že bez zásadnej zmeny výpočtu sa bude význam životného minima ďalej oslabovať. V diskusiách sa objavujú návrhy na nové prepočítanie podľa reálnych výdavkov domácností, oddelenie existenčného a životného minima či prepojenie s vývojom miezd. Spoločným menovateľom všetkých návrhov je snaha, aby suma, z ktorej štát počíta pomoc aj dôchodky tisícom ľudí, viac zodpovedala skutočnému životu.
