Stalo sa vám niekedy, že ste vošli do miestnosti a náhle ste si nevedeli spomenúť, prečo ste tam vlastne išli? Nie ste v tom sami. Tento zvláštny jav má dokonca svoje meno – hovorí sa mu efekt dverí a podľa odborníkov ide o bežnú reakciu mozgu na zmenu prostredia.
Neurovedec Christian Jarrett sa tejto téme venoval v článku pre BBC Science Focus a vysvetľuje, prečo nám pamäť občas zlyhá práve v takýchto situáciách.
Zmena miestnosti = zmena mentálneho nastavenia
Efekt dverí nastáva v momente, keď prejdeme z jednej miestnosti do druhej a zároveň zabudneme, aký bol náš pôvodný úmysel. Podľa Jarretta ide o prirodzený dôsledok toho, ako mozog spracúva informácie v závislosti od prostredia.
Naša pamäť a myšlienkové procesy sú úzko previazané s okolím. V momente, keď vstúpime do iného priestoru, mozog si tento krok interpretuje ako nový kontext a v istom zmysle „reštartuje“ – upratuje informácie a zameriava sa na nové podnety. Práve to môže spôsobiť, že nám pôvodná myšlienka na chvíľu vypadne z hlavy.
Dvere ako spúšťač? Skôr ide o prostredie
Výskum na Queenslandskej univerzite ukázal, že samotné prechádzanie cez dvere nemusí byť hlavnou príčinou. Keď ľudia prechádzali medzi identickými miestnosťami, vplyv na pamäť bol minimálny. Rozhodujúca je teda zmena prostredia, nie fyzické dvere.
Efekt dverí sa objavuje najmä vtedy, keď je myseľ rozptýlená alebo keď myslíme na viac vecí naraz. V takých chvíľach je ľahké stratiť sústredenie a zabudnúť, čo sme chceli urobiť.
Christian Jarrett odporúča jednoduché techniky, ako tomu predchádzať – napríklad vedome si pripomenúť zámer ešte pred vstupom do miestnosti. Pomôcť môže aj zapisovanie úloh, hoci aj na papierik alebo na ruku.
Nie je to zábudlivosť, ale znak fungujúceho mozgu
Aj keď sa to môže zdať ako chyba pamäti, efekt dverí je v skutočnosti dôkazom, že náš mozog neustále triedi a spracúva informácie podľa kontextu. Nabudúce, keď sa pristihnete, že stojíte v kuchyni a neviete prečo, neberte to ako zlyhanie – len vám mozog prepol scénu.
