Slovenský dôchodkový systém čelí v posledných rokoch čoraz väčšiemu napätiu. Na dôchodky idú stále vyššie sumy a Sociálna poisťovňa takpovediac krváca. Hoci Slovensko patrí stále k demograficky mladším krajinám Európskej únie, výdavky na starobné dôchodky rastú tempom, ktoré vyvoláva otázniky nad ich dlhodobou udržateľnosťou.
V roku 2023 tvorili výdavky na dôchodky už 8,9 % HDP, pričom od roku 2019 stúpli až o 1,6 percentuálneho bodu. Tento nárast je jeden z najrýchlejších v rámci únie, uvádza Finsider.sk.
Analýzy zároveň ukazujú, že v roku 2024 podiel výdavkov mohol atakovať hranicu 10 % HDP. Znamená to, že systém vynakladá čoraz viac zdrojov na penzie, aj keď ešte stále nemá takú starú populáciu ako napríklad Taliansko či Nemecko. Slovensko tak míňa viac, než by bolo primerané jeho vekovej štruktúre.
„Slovensko vydáva v súčasnosti na dôchodky z verejných zdrojov výrazne viac ako by zodpovedalo vekovej štruktúre jeho populácie,“ upozorňuje ekonóm Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank na Finsider.sk.
Za týmto vývojom sa skrýva viacero faktorov, no ten najzásadnejší je len jeden – štedrosť samotných dôchodkov.
Štedré penzie ako hlavný problém
Jednou z hlavných príčin narastajúcich nákladov je samotná výška dôchodkov. Na Slovensku poberajú starší občania v priemere viac ako pracujúca populácia, čo je unikátna situácia. Medián čistého príjmu ľudí nad 65 rokov bol dokonca o 6 % vyšší ako u mladších vekových skupín. Na porovnanie – v krajinách EÚ sú dôchodcovia spravidla o 10 % pod úrovňou zárobkov produktívnej populácie.
V posledných piatich rokoch sa pritom miera náhrady príjmu – teda pomer dôchodku k príjmu pred odchodom do penzie – zvýšila z 53 % až na 77 %. Tento podiel zaraďuje Slovensko medzi krajiny s najštedrejším dôchodkovým systémom. Predbiehajú nás už len Grécko, Španielsko, Taliansko a Luxembursko.
Takto nastavené dôchodky síce môžu byť príjemné pre súčasných penzistov, ale v dlhodobom horizonte sú pre štátny rozpočet výrazne zaťažujúce. Slovenská ekonomika nemusí zvládnuť tento štýl financovania ešte ďalšie desaťročia.
Demografia a presúvanie problémov do budúcnosti
Zatiaľ čo výdavky rastú, počet pracujúcich ľudí, ktorí dôchodky financujú, sa bude postupne znižovať. Dnes na jedného dôchodcu pripadá 3,3 pracujúcich vo veku 20 až 64 rokov. V roku 2050 to však bude už len 1,8. To znamená, že čoraz menej ľudí bude platiť za čoraz väčšiu skupinu poberateľov penzií.
Namiesto riešenia systémového problému však vláda zatiaľ volí cestu krátkodobých riešení. Presúva peniaze z druhého piliera do priebežného systému, čím síce znižuje aktuálny deficit, no len naoko. Problém sa tak neodstraňuje, iba odsúva do budúcnosti.
Dôsledky môžu byť veľmi vážne:
- znižovanie investícií do školstva a infraštruktúry,
- rast verejného dlhu a potreba šetriacich opatrení,
- oslabenie potenciálu ekonomiky v dlhodobom horizonte.
Demografické trendy navyše nepustia. Počet ľudí nad 65 rokov porastie na Slovensku rýchlejšie ako v takmer všetkých krajinách EÚ, s výnimkou Luxemburska a Írska.
Vláda preto čelí neľahkej úlohe. Bude musieť čo najskôr prijať nepopulárne, no nevyhnutné kroky, ktoré by mohli systém stabilizovať. Lebo ako ukazuje vývoj, problémom nie je ani tak samotné starnutie populácie, ako to, že dnes dôchodky stoja oveľa viac, než by si krajina mohla reálne dovoliť.
