Vesmírne hlbiny k nám vyslali vzácneho posla, ktorý svojím vekom zatieňuje všetko, čo v našom bezprostrednom okolí poznáme. V piatok ráno dosiahla kométa 3I/ATLAS bod najbližšieho priblíženia k našej planéte, čím vedcom ponúkla jedinečnú príležitosť nahliadnuť do histórie cudzích hviezdnych systémov.
Hoci pre bežného pozorovateľa zostal tento tichý návštevník neviditeľný, pre astronómov ide o jeden z najzásadnejších objavov posledného obdobia, ktorý sa v našej blízkosti už nikdy nezopakuje. Píše o tom aj imeteo.sk.
V piatok 19. decembra presne o siedmej hodine ráno nastal moment, na ktorý teleskopy po celom svete čakali niekoľko mesiacov. Kométa s technickým názvom 3I/ATLAS sa ocitla vo vzdialenosti približne 268,5 milióna kilometrov od Zeme. Ak si túto vzdialenosť neviete predstaviť, ide o takmer dvojnásobok cesty, ktorú by ste museli prekonať smerom k Slnku.
Napriek tomu, že tento objekt nežiari na nočnej oblohe tak jasne, aby ste ho uvideli bez špeciálnej techniky, jeho hodnota nespočíva v kráse, ale v pôvode. Ide totiž len o tretí potvrdený prípad v histórii modernej astronómie, kedy sme zachytili teleso, ktoré nepochádza z našej domovskej sústavy. Pred ním nás takto poctili len záhadná Oumuamua a kométa Borisov.
Tento kozmický tulák v sebe nesie informácie o svetoch, ktoré sú od nás vzdialené celé svetelné roky. Podľa analýz, ktoré vedie známy astrofyzik Chris Lintott z Oxfordskej univerzity, sa vek tohto objektu odhaduje na závratných osem miliárd rokov. Znamená to, že kométa ATLAS vznikla v čase, kedy naše Slnko a planéty ešte ani neexistovali.
V porovnaní s našou slnečnou sústavou, ktorá má približne 4,5 miliardy rokov, pôsobí tento návštevník ako starešina z hlbokej minulosti vesmíru. „Táto kométa vznikla v inom planetárnom systéme pravdepodobne pred osem miliardami rokov,“ vysvetľuje Lintott. Práve táto skutočnosť nám umožňuje analyzovať materiál formovaný okolo úplne inej hviezdy v počiatkoch formovania galaxie.
Cesta tohto unikátneho telesa naším susedstvom však bola blesková a neúprosná. Astronómovia ho prvýkrát lokalizovali len v polovici roku 2025 a už v októbri stihol minúť Mars vo vzdialenosti, ktorá by sa v kozmických meradlách dala označiť za tesnú blízkosť.
Momentálne ATLAS naberá rýchlosť a nekompromisne smeruje von z nášho dosahu. Už začiatkom roka 2026 ho čaká blízke stretnutie s obrovským Jupiterom a do troch rokov by mal preťať obežnú dráhu vzdialeného Neptúna. Akonáhle tento bod prekročí, jeho osud v našej blízkosti bude spečatený.
Prítomnosť takéhoto telesa v našej časti vesmíru pripomína, že nie sme izolovaným ostrovom. Medzihviezdne objekty putujú prázdnotou milióny až miliardy rokov bez toho, aby sa viazali na konkrétnu hviezdu. Sú to poslovia náhody, ktorí nám na chvíľu dovolia siahnuť na hmotu zrodenú v cudzích svetoch.
Keď 3I/ATLAS definitívne opustí slnečnú sústavu, vydá sa opäť do temnoty, kam ho už naše prístroje nedokážu sledovať. Zanecháva však po sebe dáta, ktoré budú vedci spracúvať ešte dlhé roky po tom, čo zmizne za hranicami nášho domova.
