Po viac ako šiestich desaťročiach sa Slovensko pripravuje na zásadnú zmenu v oblasti občianskeho práva. Ministerstvo spravodlivosti SR predstavilo návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý má nahradiť doteraz platnú právnu úpravu z roku 1964.
Platný Občiansky zákonník vznikol ešte v úplne inom spoločenskom a ekonomickom prostredí. Odvtedy sa zmenil spôsob života, podnikania aj fungovanie rodín. Ministerstvo spravodlivosti preto prichádza s návrhom, ktorý má právo priblížiť realite dnešných vzťahov a urobiť ho zrozumiteľnejším nielen pre právnikov, ale aj pre bežných občanov.
Nová právna úprava sa má dotknúť prakticky každého – upravuje bývanie, nájomné vzťahy, rodinné záležitosti, ale aj dedičstvo či zmluvné vzťahy medzi ľuďmi a firmami. Zámerom je, aby sa v zákonoch dalo jednoduchšie orientovať a aby pravidlá boli jasnejšie a menej formálne.
Dedenie zostáva, menia sa detaily
Jednou z najcitlivejších oblastí, ktorú nový Občiansky zákonník rieši, je dedičské právo, informovala Pravda. Základný princíp ostáva zachovaný – dedenie je naďalej garantované Ústavou SR a prebieha buď zo zákona, na základe závetu, alebo dedičskej zmluvy.
Dedičské konanie sa začína úmrtím osoby, ktorá po sebe zanechala majetok. Dôležité je presne určiť čas smrti alebo deň, kedy bola osoba vyhlásená za mŕtvu, pretože od toho závisí okruh dedičov aj rozsah dedičstva.
Nový zákonník potvrdzuje princíp, že dedič vstupuje do práv a povinností zosnulého. Neznamená to teda len prevzatie majetku, ale aj zodpovednosť za jeho dlhy, pokiaľ tieto záväzky smrťou nezanikli.
Dedičstvo tvoria všetky majetkové hodnoty aj povinnosti, ktoré je možné dediť. O tom, kto dedičstvo nadobudne, rozhoduje vždy súd, ktorý dedičov oficiálne potvrdí. Až potom môžu s majetkom právne nakladať.
Kto všetko môže dediť
Podľa návrhu zákona môže byť dedičom fyzická osoba, právnická osoba, ale aj štát. Dediť môže každý, kto žije v čase smrti poručiteľa alebo je už počatý a narodí sa živý.
Firmy, nadácie či iné organizácie môžu dediť len vtedy, ak existujú v čase úmrtia poručiteľa. Výnimkou sú nadácie, ktoré je možné založiť aj po smrti, no musia vzniknúť najneskôr do jedného roka.
Ak neexistuje žiadny iný dedič, majetok pripadne štátu ako tzv. odúmrť. V takom prípade štát dedičstvo odmietnuť nemôže. Ak je však štát uvedený v závete, má právo dedičstvo odmietnuť.
Pri dedení štátom platia špecifické pravidlá aj v otázke dlhov – štát za záväzky poručiteľa nezodpovedá v rovnakom rozsahu ako bežní dedičia.
Novinkou v návrhu je opätovné zavedenie dedičských zmlúv. Ide o inštitút, ktorý bol na Slovensku známy v minulosti, no dlhé roky sa nepoužíval.
Po novom bude možné dediť nielen zo zákona či zo závetu, ale aj na základe dedičskej zmluvy, ktorú poručiteľ uzavrie za života. Zákon dokonca umožňuje, aby niekto dedil z viacerých dôvodov naraz.
Smrť blízkeho človeka prináša nielen emocionálnu, ale aj praktickú záťaž. Pozostalí musia zabezpečiť pohreb, vybaviť množstvo administratívy a často sa stretnú aj s finančnými problémami.
Občianske združenie Svetluna, ktoré sa venuje právam pozostalých, upozorňuje, že po úmrtí sa bankové účty zosnulého automaticky zablokujú. Rodina sa k nim dostane až po skončení dedičského konania, ktoré môže trvať mesiace.
Medzitým musia pozostalí zaplatiť pohreb, prevoz tela, vybaviť dokumenty a často aj cestovať. V prípade úmrtia v zahraničí môžu náklady na prevoz zosnulého dosiahnuť tisíce eur.
Návrh na jednorazový výber z účtu
Združenie navrhuje zaviesť možnosť jednorazového výberu peňazí z účtu zosnulého ešte pred skončením dedičského konania. Inšpiráciu čerpá zo zahraničia, kde takýto mechanizmus už funguje.
Pozostalí by si mohli vybrať maximálne 3 000 eur, výlučne na úhradu pohrebných nákladov. Museli by predložiť úmrtný list alebo pas zosnulého a ďalšie potrebné doklady.
Právo na jednorazový výber by mali blízki príbuzní, ktorí zabezpečujú pohreb a sú zároveň pravdepodobnými dedičmi. Výška sumy by sa mohla v budúcnosti viazať napríklad na životné minimum alebo priemernú mzdu.
