Poslanci Národnej rady riešia na štvrtkovom rokovaní viacero návrhov zákona. Jedným z nich je opätovná novela Trestného zákona či Benešove dekréty, ktoré nedávno rozvírili debatu v spoločnosti.
Poslanci Národnej rady (NR) SR začali štvrtkové rokovanie novelou Trestného zákona, ktorá prešla v stredu (10. 12.) do druhého čítania. Rokujú o nej v skrátenom legislatívnom konaní. Rozprava v druhom čítaní je obmedzená na 12 hodín. Z rokovania výborov pribudli do návrhu novely viaceré pozmeňujúce návrhy.
Má sa nimi napríklad rozšíriť skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež zaviesť trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Rieši aj úpravu inštitútu spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov.
Pôvodný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí o tom, že páchatelia drobných krádeží majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku. Novelu prerokoval vo štvrtok parlamentný ústavnoprávny výbor. Schválil pozmeňujúce návrhy.
Politická súťaž pod vplyvom zahraničia
Po novom by malo byť marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Musí ísť však o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.
V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023. Cudzou mocou sa podľa návrhu rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“.
Odňatím slobody až na jeden rok by sa tiež po novom mohol potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.
Pozmeňujúce návrhy pripravili koaliční poslanci. Podľa ich slov reagujú na informácie o tom, že Veľká Británia pred ostatnými voľbami financovala na Slovensku viacerých influencerov a mimovládne organizácie na zvýšenie účasti vo voľbách a aj na nedávne uznesenie Progresívneho Slovenska po výjazdovom rokovaní na južnom Slovensku.
Spory o vlastníctvo pôdy
Ďalším návrhom sa zavádza trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.
Návrh prichádza po tom, ako nedávno Progresívne Slovensko predstavilo návrh počas pracovného výjazdu v Komárne. Zaradilo ho medzi viacero opatrení, ktoré majú podľa strany zlepšiť životné podmienky maďarskej menšiny.
Predseda Michal Šimečka argumentoval, že nejde o spochybňovanie povojnovej legislatívy, ale o odstránenie problémov, ktoré vyplývajú z jej uplatňovania v súčasných sporoch o vlastníctvo pôdy, uvádza Denník N. Strana deklaruje, že rešpektuje historický kontext aj fakt, že dekréty sú súčasťou právneho systému, upozorňuje však, že ich používanie po desaťročiach vytvára absurdné právne situácie.
Nevracajme sa k traumatickým témam
Diskusia o Benešových dekrétoch však rozvírila politické vody a stala jednou z najcitlivejších tém v slovensko-maďarských vzťahoch. Jej otvorenie zostáva aj po 80 rokoch mimoriadne kontroverzné a politicky výbušné. „Vyzývame všetky politické strany, aby dali ruky preč od Benešových dekrétov,“ reagoval predseda SNS Andrej Danko.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
