V prípade odhalenia nekalej nútenej živnosti to môže mať právne dôsledky pre obe zúčastnené strany.
Firmy hľadajú riešenia, ako čo najviac eliminovať výdavky na chod spoločnosti. Šetrenie sa týka najmä zamestnancov, a to nie spôsobom výplaty minimálnej mzdy, ale prijímania pracovníkov na živnosť.
Štát sa zaviazal v roku 2024 odhaliť desaťtisíce fiktívnych samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Podľa Hospodárskych novín sa zo 100-tisíc falošných živností podarilo inšpektorátom práce odhaliť iba 52 prípadov.
Oklieštené benefity a ušetrené peniaze na odvodoch
Zamestnávanie ľudí na „nútené“ živnosti sa označuje aj ako švarc systém, vďaka čomu si firmy eliminujú náklady pri odvodoch za zamestnancov. Štát týmto spôsobom prichádza o nemalé príjmy do rozpočtu.
Problém spočíva v tom, že zamestnanec prichádza každý deň na svoje pracovisko, má šéfa, určený pracovný čas a konkretizované úlohy. Za bežných okolností by sa pracovnoprávnych vzťah uzatváral zmluvou na hlavný pracovný pomer alebo rôznymi formami dohôd.
Zamestnávatelia napriek tomu vedú týchto zamestnancov ako živnostníkov, ktorí majú oklieštené benefity. Švarc systém nie je na Slovensku novinkou, avšak aj podľa legislatívy sa závislá činnosť nesmie zakrývať živnosťou s cieľom ušetriť náklady na zamestnanca.
V prípade odhalenia nekalej nútenej živnosti to môže mať právne dôsledky pre obe zúčastnené strany, dodáva legalfirm.sk.
Aj keď sa štátu nepodarilo naplniť kvóty na odhalenie nekalých živnostenských zmlúv, rezort práce chce zintenzívniť kontrolu a sprísniť zákony. Okrem toho budú mať inšpektoráty posilnené právomoci na jednoduchšie riešenie tohto problému.
Fenomén nielen u Slovákov
Minister práce Erik Tomáš síce razantnejšie zakročil voči falošným SZČO, odhalených 52 prípadov je len zlomok z odhadovaného počtu.
Národný inšpektorát ale nevzdáva boj a tento rok sa kontrola švarc systému stala hlavnou prioritou kontrol. Pred dvomi rokmi sa pri 18,5-tisíc kontrolách pozreli na približne 34-osôb a takmer 17-tisíc poskytovateľov práce.
Inšpektori zistili, že zamestnávanie pracovníkov na živnosť nie je fenoménom len slovenských občanov, ale čoraz viac sa uchyľujú k tejto forme spolupráce aj pri cudzincoch.
V nedávnom článku sme informovali, že predseda strany socialisti.sk Artur Bekmatov sa po tipe od dlhoročných zamestnancov známej kórejskej firmy na Slovensku tajne zamestnal na jeden mesiac.
Zistil neuveriteľné porušenia závodu, ktorý sa venuje výrobe súčiastok pre niektoré fabriky. Problémy sa objavili napríklad v oblasti bezpečnostných pravidiel na pracovisku (BOZP), ale tiež, že zamestnanci pracujú v 16-hodinových zmenách, sú nútení fungovať na živnosť, dostávajú nízke mzdy a zároveň zamestnanci, ktorí tu pracujú prostredníctvom agentúr, sú silne diskriminovaní.
