Názory na pomoc utečencom sa rôznia, no najnovšie dáta od našich susedov hovoria jasnou rečou. Česko už na Ukrajincoch netratí, práve naopak.
V treťom štvrťroku tohto roka zaplatili do štátnej kasy viac ako dvojnásobok toho, čo z nej dostali. Kým štát na ich podporu vynaložil necelé štyri miliardy českých korún, oni na odvodoch a daniach vrátili späť vyše osem miliárd. Píšu o tom ceskenoviny.cz.
Tento finančný trend nie je úplnou novinkou, no v posledných mesiacoch výrazne naberá na sile. Ešte v roku 2023 bol celkový účet za pomoc v miernom mínuse, no karta sa rýchlo obrátila.
Aj české ministerstvo potvrdzuje jasný trend: do štátnej kasy momentálne priteká oveľa viac peňazí, než z nej ubúda. Zatiaľ čo výdavky na humanitárne dávky postupne klesajú, príjmy od pracujúcich utečencov strmo rastú. Aktuálna bilancia len za prvé trištvrte roka 2025 ukazuje plus vo výške neuveriteľných 11,7 miliardy českých korún.
Ukrajinci už dávno nie sú len príjemcami pomoci, masívne financujú český systém
Za týmto výrazným finančným zvratom stojí predovšetkým vysoká zamestnanosť ľudí s dočasnou ochranou. Nejde pritom len o priame zrážky zo mzdy; do štátnej kasy prispievajú každým jedným nákupom v obchode cez DPH a spotrebné dane, úplne rovnako ako bežní českí občania. Český minister práce Marian Jurečka upozorňuje na dôležitý fakt – hoci títo ľudia platia odvody v plnej výške, nemajú nárok na mnohé podpory a sociálne výhody, ktoré bežne čerpajú domáci obyvatelia.
„Ukrajinci, ktorí u nás našli útočisko, sú dnes pevnou súčasťou pracovného trhu. Väčšina z nich pracuje, odvádza dane i poistné, a podieľa sa tak na financovaní nášho sociálneho systému. Prínos pre našu ekonomiku je celkom jednoznačný,“ zdôraznil Jurečka a poukázal na to, že ich zapojenie do pracovného procesu je kľúčovým motorom tohto prebytku.
Počet poberateľov dávok dramaticky klesol, zostali len tí najzraniteľnejší
Ak si niekto stále predstavuje, že štát plošne a bezhlavo dotuje každého prichádzajúceho, je na veľkom omyle. Systém pomoci sa v Česku výrazne zúžil a adresná humanitárna podpora dnes smeruje len k tým, ktorí si objektívne nedokážu zarobiť na živobytie vlastnými silami. Dve tretiny súčasných príjemcov tvoria výhradne zraniteľné skupiny – deti, seniori alebo zdravotne znevýhodnení ľudia. Kým v apríli 2022 potrebovalo túto pomoc vyše 234-tisíc osôb, tento rok v septembri ich bolo už len 83-tisíc.
Napriek týmto jasným ekonomickým dátam zostáva téma pomoci politicky výbušná, najmä pri formovaní nových vládnych koalícií, kde zaznieva ostrá kritika od strany SPD. Minister Jurečka však argumentuje nielen morálnou povinnosťou pomáhať ľuďom utekajúcim pred vojnou, ale aj čistým pragmatizmom. Podľa neho sú títo ľudia kultúrne blízki, pracovití a často obsadzujú presne tie pracovné pozície, o ktoré domáci obyvatelia dlhodobo nejavia záujem.
