Slovenská dopravná mapa sa môže v nasledujúcich rokoch výrazne zmeniť. Do popredia sa dostáva projekt, ktorý ambíciou aj rozsahom presahuje všetko, čo sa v krajine doteraz v oblasti tunelov postavilo.
Kým jeho zástancovia hovoria o strategickom prínose pre Bratislavu aj tranzit, kritici upozorňujú na vysokú cenu, riziká a skúsenosti z minulosti. Informuje portál Autoviny.
Uzavretie obchvatu ako strategický cieľ
Jadrom pripravovaného úseku diaľnice D4 má byť tunel Karpaty. Prepojením križovatky Rača so Záhorím by sa definitívne uzavrel nultý obchvat Bratislavy, čo má zásadne zmeniť tok dopravy v hlavnom meste aj jeho okolí. Národná diaľničná spoločnosť v tejto fáze zintenzívňuje prípravu projektu, pričom si chce nechať spracovať geologické prieskumy a dlhodobý monitoring podzemných vôd v masíve Malých Karpát.
Tunel je navrhnutý ako kľúčový infraštruktúrny prvok celého úseku. Bez neho by podľa štátu nebolo možné dosiahnuť požadované dopravné prepojenie medzi východnou a západnou časťou bratislavského regiónu.
Ak sa projekt podarí zrealizovať, tunel Karpaty sa s dĺžkou približne 11 kilometrov stane najdlhším tunelom na Slovensku. Prekoná tak aj tunel Višňové, ktorý má 7,5 kilometra a bol len nedávno otvorený. Z hľadiska štatistík dopravnej infraštruktúry by sa tak výraznejšie posilnila pozícia západnej časti krajiny.
Takýto rozsah však automaticky znamená aj vyššie technické nároky. Počíta sa s využitím moderných technológií, vrátane plnoprofilových raziacich strojov TBM. V minulosti sa v súvislosti s projektom spomínala aj možnosť zapojenia čínskych stavebných firiem.
Tieň Višňového a pochybnosti verejnosti
Diskusia o tuneli Karpaty sa nevyhýba porovnaniam s inými veľkými stavbami. Tunel Višňové pri Žiline sa stal symbolom problémovej výstavby diaľnic na Slovensku – sprevádzali ho výmeny zhotoviteľov, opravy technologických chýb a opakované posúvanie termínov. Práve tieto skúsenosti vyvolávajú skepticizmus ešte pred začiatkom samotnej výstavby v Malých Karpatoch.
Odborníci upozorňujú, že ak sa má podobnému scenáru predísť, štát musí zvládnuť prípravu projektu aj výber zhotoviteľa výrazne efektívnejšie než v minulosti. Slovensko má totiž dlhodobý problém s dodržiavaním harmonogramov pri veľkých stavbách, čo často vedie k predražovaniu alebo k strate eurofondov.
Kto zaplatí miliardový projekt
Finančná stránka patrí k najcitlivejším otázkam celého zámeru. Náklady na tunel Karpaty sa odhadujú v miliardách eur. Minister dopravy Jozef Ráž potvrdil, že štát zvažuje rôzne možnosti financovania. Teoreticky prichádza do úvahy aj model verejno-súkromného partnerstva (PPP), no podľa ministra tunely nie sú vhodným typom stavby, pri ktorej by súkromný investor výstavbu zaplatil a štát mu ju následne splácal počas desaťročí.
Ako reálnejšia alternatíva sa preto spomína zavedenie mýta za prejazd tunelom. Podľa vyjadrení rezortu by mohlo ísť o samostatný poplatok nad rámec bežnej diaľničnej známky, ktorá dnes stojí 90 eur ročne. Pre vodičov osobných áut by to znamenalo nový precedens, keďže všetky tunely sú v súčasnosti zahrnuté v cene známky.
Európske príklady a slovenský kontext
Priame spoplatnenie tunelov nie je v Európe výnimočné. V Rakúsku vodiči platia osobitné mýto za prejazd cez úseky ako Arlberg či Tauern, a to aj napriek platnej diaľničnej známke. V Chorvátsku a Taliansku funguje mýtny systém založený na prejdenej vzdialenosti, pričom náklady na tunely sú súčasťou ceny konkrétneho úseku. Vo Francúzsku stojí jednorazový prejazd tunelom pod Mont Blancom približne 55 eur.
Kritici však poukazujú na rozdiel v kontexte. Zatiaľ čo v zahraničí ide často o alternatívu k horským priechodom, tunel Karpaty má byť súčasťou obchvatu hlavného mesta. To otvára otázku, či je ďalšie finančné zaťaženie motoristov v tomto prípade opodstatnené.
Popri projekte D4 štát zároveň rozširuje diaľnicu D1 v okolí Bratislavy. Aj to je dôvodom, prečo časť verejnosti kladie otázku, či hlavné mesto potrebuje popri modernizácii existujúcich ťahov aj nový, mimoriadne nákladný tunel. Rezort dopravy však dlhodobo naznačuje, že bez tunela Karpaty by nebolo možné dosiahnuť komplexné riešenie dopravných vzťahov v regióne.
Minister Jozef Ráž opakovane zdôraznil, že projekt považuje za dôležitý, hoci sa zatiaľ nedostal medzi strategické plány výstavby nových diaľnic. Pred jeho tímom tak stojí náročná úloha: presvedčiť verejnosť o nevyhnutnosti stavby, zabezpečiť financovanie a zvládnuť realizáciu bez dlhoročných meškaní.
