Prvé kolo konsolidácie verejných financií máme za sebou, no čaká nás ďalšie a ešte rozsiahlejšie. Pri potrebe šetrenia verejných zdrojov platí celospoločenský konsenzus, no pri otázke, ako na to, sa už názory rozdeľujú. Má štát v prvom rade šetriť na sebe alebo je správna cesta zvyšovania príjmov ekonomiky a daňového zaťaženia? O konsolidácii verejných financií v relácii Téma s Petrom Bielikom diskutovali prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová a viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko.
Zásadnou otázkou pri diskusii o konsolidácii je, či ju treba realizovať pomocou šetrenia na strane štátu alebo cez zvyšovanie daní. Monika Uhlerová (KOZ SR) zdôraznila, že dlhodobé riešenie musí zahŕňať reformy na príjmovej strane rozpočtu, najmä v daňovom mixe: „Z dlhodobého hľadiska je z nášho pohľadu nevyhnutné robiť reformy aj na strane príjmov a to hlavne v daňovom mixe. Navrhujeme zdaňovanie majetku, najmä nehnuteľností určených na podnikanie, environmentálne dane, ale aj zdaňovanie nových technológií, umelej inteligencie či robotov.“
Jozef Špirko (RÚZ) však upozornil, že posledné dva roky konsolidácie sa opierali najmä o zvyšovanie daní, čo už ekonomika neunesie: „Tie dva roky konsolidácie, ktoré boli z veľkej časti len na príjmovej stránke, už spôsobujú ekonomike také problémy, že si ďalšie zvyšovanie príjmov Slovensko nemôže dovoliť. Preto sme predložili 21 opatrení v hodnote 6,5 miliardy eur, ktoré sa týkajú najmä úspor na strane štátu, znižovania byrokracie a efektívneho sociálneho systému.“
Otázka progresívneho zdaňovania
Uhlerová spôsob progresívneho zdaňovania obhajuje ako spravodlivý nástroj, ktorý by zaťažoval viac tých, ktorí majú vyššie príjmy. „Dlhodobo hovoríme o nevyhnutnosti progresivity, kde bohatí by boli zdaňovaní najvyššou sadzbou. Rovná daň je rovná, ale nie je spravodlivá,“ zdôraznila.
Špirko naopak vyjadril obavu, že progresívne zdaňovanie by mohlo odradiť kvalifikovaných pracovníkov a firmy od pôsobenia na Slovensku. „Progresívnym zdanením by sme vyháňali schopné firmy a schopných jednotlivcov za hranice republiky. Prečo by sa IT odborník nepresťahoval do Brna a neplatil dane tam?“ pýta sa. Uhlerová však poukázala na nejednotnosť zamestnávateľov, ktorí na jednej strane volajú po adresnosti na strane výdavkov, čo je forma progresivity, no na strane príjmov ju odmietajú.
Čo s transakčnou daňou
Diskusia sa venovala aj transakčnej dani, ktorá bola zavedená minulý rok a vyvolala značný odpor podnikateľov. Špirko hovorí jednoznačne: „My žiadame, aby bola transakčná daň zrušená en bloc. Je to jedno z najškodlivejších a veľmi nesystémových opatrení, ktoré vláda prijala. Podnikatelia sa kvôli nej vracajú k platbám v hotovosti namiesto moderných platobných metód.“
Uhlerová doplnila, že náklady dane sa prenášajú na zamestnancov a spotrebiteľov: „Zamestnávatelia prenesú svoje náklady na zamestnancov a spotrebiteľov, čo vedie k zvýšeniu cien a inflačnému tlaku.“ Napriek tomu, že koaličná SNS navrhuje čiastočné zrušenie dane pre živnostníkov a malé firmy s obratom do 100-tisíc eur, ministerstvo financií zatiaľ nevyjadrilo súhlas.
Zrušenie dňa pracovného pokoja 17. novembra
Vláda zrušila deň pracovného pokoja 17. novembra, čo vyvolalo kritiku odborárov. Uhlerová upozornila, že ide o opatrenie, ktoré najviac zasiahne zamestnancov. „Zamestnanci vo verejnom aj súkromnom sektore prídu o mzdové zvýhodnenia, čo znamená nižší príjem, nižšie odvody do sociálneho systému a nižšiu spotrebu,“ pripomína. Špirko priznal, že zamestnávatelia by uprednostnili systémovejšie opatrenia:
„Mrzí nás, že vláda si vybrala jednoduchšiu cestu namiesto šetrenia na vlastnej správe.“
Uhlerová tiež zdôraznila, že slovenský zamestnanec odpracuje viac hodín ako v mnohých európskych krajinách a zvyšovanie odpracovaných hodín nie je cesta k vyššej produktivite.
Úspory v štátnej a verejnej správe
Zamestnávatelia navrhujú zníženie počtu zamestnancov vo verejnej správe až o 15 %, čo však Uhlerová považuje za nereálne bez dôkladného auditu. „Nie je možné robiť takéto rozhodnutia od stola. Je potrebné spraviť komplexný audit zamestnanosti a činností vo verejnom sektore,“ dodala.
Špirko upozornil, že za posledných 15 rokov vzrástol počet zamestnancov vo verejnej správe o viac ako 100-tisíc, no kvalita služieb sa nezlepšila: „Napriek miliardám investovaným do digitalizácie efekt chýba.“ Obaja sa zhodli, že problémom je aj fragmentované odmeňovanie a rôzne legislatívne režimy zamestnancov, ktoré si vyžadujú reformu.
Modernizácia samospráv
Spolumocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák pripravuje reformu, ktorá by mala zjednodušiť a zefektívniť fungovanie samospráv. Uhlerová vidí v tomto záväzku veľký potenciál. „Modernizácia bude cieliť na digitalizáciu a využívanie nových technológií, čo prirodzene povedie k redukcii pracovnej sily vo verejnom sektore,“ vysvetlila. Špirko pripomenul, že podobne ako v podnikateľskom sektore, aj štát musí racionalizovať svoje fungovanie: „Nastala situácia, kedy štát je donútený efektívnejšie spravovať krajinu.“
Medzi odborármi a zamestnávateľmi tak existujú zásadné rozdiely v otázke daní a šetrenia. Napriek tomu však Špirko ocenil konštruktívny prístup odborárov: „Myslím si, že sme si veľmi vecne popísali návrhy opatrení a na mnohých sa vieme zhodnúť.“ Uhlerová zdôraznila potrebu sociálnej únosnosti konsolidácie a spravodlivého zaťaženia všetkých vrstiev spoločnosti, pričom bohatší by mali prispievať viac.
Problém konsolidácie nie je len problémom vlády, kde sa stretávajú rôzne názory a spôsoby riešenia krízy. Zatiaľ čo zamestnávatelia volajú po úsporách a racionalizácii, odborári trvajú na spravodlivom rozdelení záťaže a progresívnom zdaňovaní. Otázka transakčnej dane a zrušenia štátnych sviatkov ukazuje, že riešenia sú často politicky citlivé a vyžadujú ďalšiu diskusiu. Modernizácia štátnej správy a samosprávy prostredníctvom digitalizácie sa javí ako nevyhnutný krok k zefektívneniu verejných služieb a úsporám.
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom na našom YouTube a v TV Spark
