Inšpektoráty práce po celom Slovensku rozbehli rozsiahle kontroly, ktoré sa zameriavajú na jeden z najrozšírenejších problémov trhu práce – takzvaný švarcsystém. Tisíce ľudí pracujú ako živnostníci, hoci v praxi fungujú ako klasickí zamestnanci. Štát tvrdí, že tolerancia voči tomuto modelu sa skončila a upozorňuje na riziká, ktoré hrozia nielen firmám, ale aj samotným pracovníkom.
Zabudnite na predstavu, že inšpektori sa uspokoja s kontrolou zmlúv v kancelárii. V roku 2026 sa kontroly presunuli priamo do terénu, uviedla Pravda. Pracovníci inšpektorátov práce prichádzajú neohlásene na pracoviská, oslovujú ľudí za počítačmi či pri výrobných linkách a zisťujú, ako v skutočnosti vyzerá ich pracovný deň.
Zaujíma ich, kto im prideľuje úlohy, či majú možnosť prácu odmietnuť, kto im schvaľuje dovolenku, aké nástroje používajú a či pracujú aj pre iných klientov. Cieľom je zistiť takzvanú „materiálnu pravdu“, teda realitu, nie formálne znenie zmluvy.
Nie zmluva, ale realita rozhoduje
Podľa daňovej poradkyne Iny Kováčovej Bečkovej z ATLAS GROUP už nestačí mať dobre napísanú zmluvu o dielo alebo mandátnu zmluvu. Rozhodujúce je, ako vzťah funguje v praxi.
„Ak má živnostník presne určený pracovný čas, používa firemné nástroje, má firemný e-mail s internou pozíciou a nadriadený mu schvaľuje voľno, ide o jasné znaky závislej práce. Vtedy je úplne jedno, že na papieri je napísané ,externý dodávateľ,“ vysvetľuje Bečková.
Inšpektori sledujú najmä mieru autonómie. Ak človek nemá možnosť organizovať si prácu sám a v skutočnosti len „predáva svoj čas“, z pohľadu zákona už nejde o podnikanie.
Švarcsystém ako tichý problém ekonomiky
Švarcsystém je dlhodobo jedným z najcitlivejších miest slovenského trhu práce. Firmám umožňuje šetriť na odvodoch, no štátu spôsobuje výpadky v sociálnom systéme a zamestnancov pripravuje o základné práva.
Ľudia pracujúci týmto spôsobom prichádzajú o platenú dovolenku, nemocenské dávky, ochranu pri výpovedi či nárok na odstupné. Na papieri sú podnikateľmi, v realite však nemajú ani výhody podnikania, ani ochranu zamestnanca.
Minister práce Erik Tomáš v posledných mesiacoch otvorene hovorí o tom, že štát už nebude zatvárať oči pred obchádzaním Zákonníka práce. Podľa neho nejde o útok na podnikanie, ale o ochranu ľudí.
„Naším cieľom je oddeliť skutočných podnikateľov od tých, ktorí sú do živnosti dotlačení len preto, aby firma ušetrila. Ak niekto pracuje ako zamestnanec, má mať aj zamestnanecké práva,“ vyhlásil minister.
Inšpektori majú podľa jeho slov jasné pokyny zamerať sa najmä na sektory, kde sa švarcsystém vyskytuje najčastejšie – IT, marketing, stavebníctvo, logistiku či kreatívne profesie.
Pokuty môžu byť likvidačné
Ak inšpektorát práce vyhodnotí vzťah ako nelegálne zamestnávanie, dôsledky sú vážne. Firmám hrozia vysoké pokuty, ktoré môžu dosahovať desaťtisíce eur. To však nie je všetko.
Nasleduje aj povinnosť doplatiť sociálne a zdravotné odvody spätne za celé obdobie trvania vzťahu. V praxi to môže znamenať finančný zásah v stovkách tisíc eur, najmä ak ide o dlhodobú spoluprácu s viacerými „externistami“.
Bečková upozorňuje, že dôkazmi nemusia byť len dokumenty. Aj drobnosti môžu rozhodnúť.
Ak má živnostník firemný notebook, telefón, vizitku s logom firmy bez označenia „externý spolupracovník“ alebo figuruje v interných zoznamoch zamestnancov, inšpektori to považujú za znak zastretého pracovného pomeru.
„Inšpektori dnes skladajú celý obraz vzťahu z množstva detailov. Nezaujíma ich jedna veta v zmluve, ale celkový kontext,“ dodáva.
Ako sa chrániť pred problémami
Pre živnostníkov je základom zachovať si reálnu nezávislosť.
Odborníci odporúčajú:
- mať vlastné pracovné nástroje,
- pracovať pre viacerých klientov,
- fakturovať za výsledky, nie za hodiny,
- nemať pevne určený pracovný čas,
- nebyť súčasťou internej štruktúry firmy.
Rovnako dôležité je, aby komunikácia s firmou mala charakter obchodného vzťahu, nie plnenia príkazov nadriadeného.
Prevencia je lacnejšia než pokuta
Podľa Bečkovej by si mali firmy aj živnostníci pravidelne robiť interný audit spoluprác. Ak niekto dlhodobo pracuje len pre jedného odberateľa, ktorý mu diktuje každý krok, riziko je extrémne vysoké.
„Ak je niekto vnímaný ako kolega a nie ako dodávateľ, štát ho bude posudzovať rovnako. Rozdiel je len v tom, že firme za to vystaví účet s pokutami a doplatkami,“ uzatvára odborníčka.
V čase, keď má štát prepojené databázy daňových úradov, Sociálnej poisťovne a inšpektorátov práce, sa spoliehanie na to, že „to nejako prejde“, mení na veľmi drahý hazard.
