Slovenský dôchodkový model funguje na princípe, že ľudia v produktívnom veku odvádzajú peniaze, z ktorých sa okamžite vyplácajú penzie pre súčasných seniorov. Tento spôsob, nazývaný priebežné financovanie, však naráža na tvrdú realitu . Populácia starne a pracujúcich ubúda. Každý rok klesá počet ľudí, ktorí odvádzajú príspevky, zatiaľ čo dôchodcov pribúda.
Situácia sa v posledných rokoch dramaticky zhoršila. V roku 2024 mala Sociálna poisťovňa financie len na desať dôchodkových výplat. Zvyšok musel doplniť štát, a to obrovskou sumou 2,75 miliardy eur. Navyše, zavedenie plnohodnotného 13. dôchodku ešte viac prehĺbilo tlak na verejné financie.
Výdavky na dôchodky dosiahli rekordných 12,63 miliardy eur a štát musel doplácať ďalšie miliardy z už aj tak napätého rozpočtu. Tento trend jasne ukazuje, že systém je bez výrazných zmien neudržateľný:
- Výdavky na dôchodky za 5 rokov narástli o 4,8 miliardy eur
- Predčasné dôchodky stáli len za 2 roky o 400 miliónov viac
- Valorizácia dôchodkov zvyšuje tlak na rozpočet každým rokom
Peniaze chýbajú, deficit rastie
Ako uviedli peniaze.sk, Slovensko sa už dnes nachádza v hlbokom rozpočtovom mínuse. Na rok 2025 sa počíta s deficitom 6,4 miliardy eur, z čoho podstatná časť pôjde práve na dôchodky. Lenže štát nemôže donekonečna ladiť dieru v rozpočte ďalšími dotáciami.
Problém ešte zhoršuje:
- presun časti odvodov do druhého piliera,
- rastúci počet ľudí, ktorí odchádzajú do predčasného dôchodku,
- prudká inflácia, ktorá spôsobuje vyššie valorizácie.
Aj keď zrušenie rodičovského dôchodku prinieslo úsporu približne 300 miliónov eur ročne, zďaleka to nepokrýva narastajúce výdavky. Slovensko tak stojí pred otázkou, či zvýšiť dane, alebo pristúpiť k zásadnej reforme.
Vymierajúca krajina
Najväčší problém však leží mimo čísel a tabuliek. Slovensko postupne vymiera. Podľa štatistík sa v roku 2025 narodí len približne 40-tisíc detí, zatiaľ čo zomiera viac než 12-tisíc ľudí za štvrťrok. Populácia sa tak každoročne zmenšuje.
Tieto deti, ktoré prídu na svet teraz, začnú pracovať až okolo roku 2045. No vtedy budú na dôchodku silné ročníky dnešných štyridsiatnikov, ktorých je v jednej generácii až 90-tisíc. Už teraz sa odhaduje, že ich dôchodky budú v porovnaní s dnešnými o 20 až 25 % nižšie, a to aj pri zachovaní súčasnej kúpnej sily.
Do dôchodkového veku sa zároveň už nezapočítava štúdium po roku 2003 či čas evidencie na úrade práce. Dôchodkový vek sa navyše postupne predlžuje. Výsledkom je, že budúce generácie sa budú musieť spoliehať viac na vlastné úspory a menej na štát a Sociálnu poisťovňu.
Slovensko tak stojí na rázcestí. Buď pristúpi k odvážnym reformám, alebo sa pripraví na to, že staroba pre väčšinu obyvateľov bude finančne oveľa náročnejšia než dnes.
