Od 1. januára 2026 vstúpili do platnosti výrazné zmeny v oblasti daňových sankcií. Štát po viac než trinástich rokoch pristupuje k úprave dolných aj horných hraníc pokút za porušenie základných daňových povinností. Zmeny sú súčasťou zákona o evidencii tržieb, ktorý bol schválený koncom roka 2025, pričom úpravy sankcií boli doplnené v rámci parlamentného výboru pre financie a rozpočet.
Najzásadnejšou novinkou je zjednotenie minimálnej pokuty na úroveň 100 eur. Doteraz sa spodná hranica pohybovala najčastejšie na úrovni 30 alebo 60 eur. Po novom už správca dane nebude môcť uložiť nižšiu sankciu, a to bez ohľadu na závažnosť pochybenia. Zároveň sa výrazne posúvajú aj horné limity pokút, ktoré sa v niektorých prípadoch zvyšujú až o desiatky tisíc eur.
Vyššie sankcie sa budú uplatňovať výlučne na porušenia, ku ktorým dôjde po 31. decembri 2025. Ak daňový úrad rozhodne o pokute v roku 2026, ale porušenie povinnosti nastalo ešte v roku 2025, použijú sa pôvodné sadzby. Nové pokuty sa týkajú najmä situácií, keď osobitné daňové zákony neustanovujú vlastné sankcie.
Medzi najčastejšie porušenia, pri ktorých hrozia vyššie postihy, patria:
- nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote,
- oneskorená registrácia k daniam, napríklad k DPH,
- nesplnenie oznamovacej povinnosti voči daňovému úradu,
- neplnenie povinností uložených rozhodnutím správcu dane.
Prečo štát pritvrdzuje a kde vzniká priestor na kritiku
Oficiálnym dôvodom zvýšenia sankcií je snaha o ich primeranosť, efektivitu a posilnenie preventívneho účinku. Keďže výšky pokút sa dlhé roky nemenili, štát argumentuje najmä infláciou a zmenenými ekonomickými podmienkami. Vyššie horné hranice majú podľa tohto pohľadu lepšie odrádzať od porušovania daňových predpisov.
Odborná verejnosť však upozorňuje, že problematické je najmä zvýšenie minimálnych pokút. Správca dane totiž prichádza o možnosť individuálne zohľadniť mieru závažnosti pochybenia pri menej vážnych prípadoch. Pokuta vo výške 100 eur tak môže byť uložená aj za drobné administratívne zlyhania.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj tzv. „všeobecná“ pokuta za nesplnenie nepeňažných povinností, ktorá slúži ako posledná možnosť sankcie v prípadoch, kde neexistuje špecifický postih. Práve tu dochádza k viac než trojnásobnému zvýšeniu spodnej hranice a k výraznému navýšeniu maxima.
Zástupcovia podnikateľov vnímajú zmeny kriticky, najmä pre:
- nedostatok odbornej diskusie pred schválením,
- absenciu analýz reálnych dopadov na podnikateľské prostredie,
- posilňovanie represívneho prístupu namiesto zjednodušenia legislatívy.
Zľava z pokuty a nové pravidlá
Okrem vyšších pokút zavádza štát aj mechanizmus, ktorý má motivovať k rýchlej úhrade dorubenej dane. Ak daňový subjekt zaplatí vyrubenú sumu do 15 dní od doručenia rozhodnutia, pokuta sa mu zníži o jednu tretinu. V praxi to znamená, že namiesto celej sankcie zaplatí len jej dve tretiny.
Ako upozornil portál podnikajte.sk, na prvý pohľad ide o pozitívnu motiváciu, no v širších súvislostiach môže viesť k paradoxným situáciám. Daňovník síce zaplatí daň skôr, no stále si ponecháva právo podať odvolanie. V prípade úspechu mu vznikne daňový preplatok, ktorý však za určitých okolností nemusí byť okamžite vrátený, napríklad pri prebiehajúcej kontrole alebo obave z nevymožiteľnosti inej dane.
Zároveň sa mení aj logika podávania dodatočných daňových priznaní po oznámení daňovej kontroly. Po novom môže byť pre daňovníka výhodnejšie počkať na výsledok kontroly a následne využiť zľavu z pokuty, než chybu priznať okamžite. Tento posun môže oslabiť motivačný charakter dobrovoľných opráv.
Súčasťou zmien je aj spresnenie pravidiel zaokrúhľovania niektorých súm v daňovom poriadku. Iné položky ako samotná daň či pokuta sa budú po novom zaokrúhľovať matematicky na dve desatinné miesta, čo má zjednotiť a sprehľadniť výpočty v praxi.
