Slovensko začalo rok 2025 s novou verziou štátnej hymny, ktorej autorom je známy hudobný skladateľ Oskar Rózsa. Táto inovatívna úprava stála verejné prostriedky vo výške približne päťdesiat tisíc eur a prvýkrát ju verejnosť mohla počuť presne o polnoci, keď sa skončil rok 2024 a začal nový rok. Odvtedy si hymnu všimlo mnoho ľudí a téma sa často objavuje v diskusiách, no napriek tomu zostáva pomerne ťažko dostupná na rôznych oficiálnych podujatiach a športových akciách.
Na významných športových súťažiach, ako boli majstrovstvá sveta v hokeji v Štokholme či majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov v Bratislave, nové prevedenie hymny nebolo využité. Ani počas slávnostných ceremónií udeľovania štátnych vyznamenaní ju nevyužil ani prezident, ktorý mal možnosť ju oficiálne predstaviť. Naproti tomu však hymna zaznela na štátnych oslavách venovaných príchodu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda na Devíne a tiež pri pripomienke zvrchovanosti v Starej Bystrici. Práve táto selektívna aplikácia vyvoláva otázky o tom, aký postoj k nej zastávajú rôzne štátne inštitúcie. Informuje portál Aktuality.sk.
Zásadné kontroverzie sa objavili už krátko po uvedení novej hymny, najmä v súvislosti s jej hudobným zápisom a celkovým spracovaním. Ministerstvo vnútra, ktoré má na starosti dohľad nad historickou správnosťou štátnych symbolov, vyjadrilo výrazné výhrady. Podľa odborníkov a komisie, ktorá dozerá na správnosť symbolov, sa totiž aranžmán Oskara Rózsu odlišuje od oficiálneho notového zápisu, ktorý je stanovený v zákone o štátnych symboloch. Kritici poukazujú najmä na pomalšie tempo hymny, jej podladenie o takmer štvťtón nižšie a nesúlad s oficiálnym notovým materiálom.
Už na začiatku roka upozornili odborníci na to, že notový zápis aktuálneho aranžmánu nezodpovedá zákonom ustanovenej norme. Analýza publikovaná v médiách sa opierala o skúsenosti hudobných expertov, ktorí upozornili na odchýlky v tempe a ladení oproti pôvodnej verzii hymny.
Pôvodná hymna SR. Zdroj: Youtube/Slovenské Hnutie Obrody
Tá bola v 90. rokoch vytvorená pod vedením skladateľky Gabriely Huskovej, ktorá spolupracovala na pôvodnej úprave známej ako moyzesovsko-burlasovská. Písal o tom aj denník Postoj.
Aby sme pochopili, v čom spočívajú hlavné rozdiely oproti pôvodnému notovému zápisu hymny, pozrime sa podrobnejšie na kľúčové zmeny, ktoré nová verzia prináša.
1. Zmena rytmického usporiadania
Pôvodná hymna je v rytme, ktorý sa označuje ako dvojštvrťový takt (2/4). Nová verzia však rytmicky nevyužíva len tento takt, ale mení ho na rôzne iné metrá ako štvorštvrťový (4/4), trojštvrťový (3/4) alebo dokonca päťštvrťový (5/4). To znamená, že rytmická štruktúra melódie bola preorganizovaná a jej rytmus nie je už taký jednoduchý a pravidelný ako predtým.
Nová úprava slovenskej hymny od Oskara Rózsu. Zdroj: Youtube/Igor Revaj
Aj keď samotné noty melódie zostali takmer nezmenené, ich rozloženie v rámci rytmu a taktov sa výrazne zmenilo. Táto úprava ovplyvňuje, ktoré časti melódie sú zdôraznené, teda kde padá prízvuk, a ktoré časti sú menej výrazné. Napríklad pôvodne bola prvá doba v takte zdôraznená, čo ladilo so slovami „Nad Tatrou…“, zatiaľ čo v novej verzii je prízvuk posunutý, čo mení pocit z melódie.
2. Zmeny na záver hymny: rytmus a tempo
V pôvodnej verzii hymny sa na konci melódie pomaly spomaľuje tempo, čo je označené ako „trochu pomalšie“ (poco ritardando). Táto postupná zmena tempa vytvárala jemný prechod ku koncu skladby.
Nová úprava však na záver prináša výrazné spomalenie, ktoré je značne silnejšie a náročnejšie – hudba sa naozaj spomalí takmer na polovicu pôvodnej rýchlosti. Táto dramatická zmena môže byť vnímaná ako zásah do pôvodnej hudobnej charakteristiky záverečnej časti, čo vyvoláva otázky, či je takéto výrazné spomalenie v súlade s platnou legislatívou.
3. Nový tón na začiatku hymny
Novinkou v novej verzii je pridanie úvodného tónu pred samotnou melódiou „Nad Tatrou sa blýska“. Tento tón má podľa autorov slúžiť ako signál alebo predohra, ktorá poslucháčom pomáha sa lepšie naladiť a orientovať v tónine celej piesne. Takýto úvod však v pôvodnom notovom zápise neexistoval a je teda ďalšou významnou zmenou oproti tradícii.
4. Tempo a sila záverečných tónov
V novej úprave je nastavené tempo približne 62 úderov za minútu, čo je pomerne pomalé. Okrem toho nová verzia prikazuje zahrať záverečné tóny čo najsilnejšie (fortissimo possibile), zatiaľ čo pôvodný zápis predpisuje „silno“ (forte) s postupným zosilňovaním.
Tento rozdiel znamená, že záver hymny by mal znieť oveľa mohutnejšie a dramatickejšie, čo môže meniť celkový dojem z piesne.
5. Použité tóniny
V novej hudobnej úprave skladateľ použil rôzne tóniny pre jednotlivé časti piesne – slohy sú v tónine g mol, zatiaľ čo refrény sú v B dur. Takáto kombinácia nie je bežná v pôvodnej verzii a prináša nový farebný a emocionálny náboj.
Ďalšie technické poznámky: ladenie a frekvencia
Zaujímavosťou je, že nová nahrávka hymny znie, akoby bola naladená o niečo nižšie – približne o štvrť tón pod štandardom. Bežná medzinárodná referencia pre ladenie je frekvencia 442 Hz, zatiaľ čo nová úprava je podľa dostupných informácií naladená na 432 Hz. Tento jemný rozdiel môže ovplyvniť celkový zvuk a vnímanie hudby.
Na základe vyjadrení Ministerstva vnútra je jasné, že nová verzia hymny neodpovedá notovej podobe, ktorá je pevne stanovená zákonom o štátnych symboloch Slovenskej republiky.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
