Slovensko prechádza tichou, no zásadnou premenou. Krajina starne a tento proces už dnes ovplyvňuje každodenný život aj fungovanie štátu. Veková štruktúra obyvateľstva sa mení v neprospech mladších ročníkov. Kým v minulosti bolo bežné, že sa ročne narodilo približne 100-tisíc detí, dnes je tento počet zhruba polovičný. Menej detí znamená menej budúcich pracujúcich, ktorí by v budúcnosti financovali dôchodky a sociálny systém.
Na opačnej strane demografickej krivky stoja seniori. Počet ľudí nad 65 rokov rýchlo rastie a tento trend má pokračovať aj v nasledujúcich desaťročiach. Slovensko sa tak postupne približuje k vekovej štruktúre, ktorú má dnes Japonsko, jedna z najstarších krajín sveta. Tento vývoj má priamy dosah na ekonomiku, trh práce aj verejné služby, ktoré sú čoraz viac nastavené na potreby staršej populácie.
Dôchodkový systém pod extrémnym tlakom
Starnutie obyvateľstva výrazne zaťažuje dôchodkový systém, ktorý už dnes patrí medzi hlavné zdroje rozpočtového deficitu. Napriek tomu, že príjmy štátu sú historicky vysoké, výdavky dlhodobo prevyšujú možnosti verejných financií. Takmer polovica rozpočtového deficitu súvisí práve s dôchodkami, čo jasne ukazuje, že systém nie je nastavený udržateľne.
Štát sa dostáva do situácie, keď si musí na vyplácanie dnešných dôchodkov požičiavať. Dlhodobý stav verejných financií sa pohybuje blízko hranice vysokého rizika, čo znamená, že v budúcnosti nemusí byť možné splniť všetky sľuby, ktoré dnes systém ponúka. Zároveň sa očakáva výrazný pokles počtu pracujúcich ľudí, približne o pol milióna, zatiaľ čo počet dôchodcov narastie o stovky tisíc.
V praxi to prináša viacero zásadných dôsledkov:
- menej ľudí bude prispievať do systému, z ktorého bude čerpať viac seniorov
- tlak na štátny rozpočet sa ešte viac zvýši
- bez zmien hrozí znižovanie reálnej hodnoty dôchodkov
- rastie riziko, že systém nebude dlhodobo finančne zvládnuteľný
Viac odkázaných ľudí, vyššie výdavky a slabšia rodinná opora
Starnutie populácie neznamená len viac dôchodcov, ale aj viac ľudí, ktorí budú odkázaní na pomoc iných. V horizonte niekoľkých desaťročí má počet takýchto osôb narásť približne o 100-tisíc. To si vyžiada výrazné posilnenie dlhodobej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako aj zdvojnásobenie výdavkov, ktoré s ňou súvisia.
Ako uviedla pravda.sk, zároveň sa mení aj fungovanie rodín. Rodí sa menej detí a ženy sú čoraz častejšie súčasťou pracovného trhu, čo znižuje kapacitu rodín starať sa o svojich starších členov. Starostlivosť sa tak bude vo väčšej miere presúvať na štát, ktorý už dnes zápasí s napätými verejnými financiami. Rastie aj počet ľudí odkázaných na sociálne služby či príspevky pre zdravotne znevýhodnených, čo ešte viac zvyšuje tlak na systém.
Zaujímavým faktom je, že hoci sú verejné financie pod veľkým tlakom, dôchodcovia ako skupina patria medzi menej ohrozené chudobou. Oveľa zraniteľnejšie sú neúplné rodiny s deťmi, mnohodetné domácnosti a jednotlivci bez silnej rodinnej podpory. Aj to naznačuje, že otázka udržateľnosti dôchodkov nie je len o penziách, ale o celkovom nastavení sociálneho systému v starnúcej spoločnosti.
