Vstávate za svitania a ukladáte sa na spánok skoro večer alebo sa prebudíte tesne pred obedom a zostávate hore do neskorých nočných hodín?
Podľa príslovia „ranné vtáča ďalej doskáče“, avšak podľa výskumu nočnú sovu oveľa skôr potrápi rozvoj depresie.
Ako informuje portál sciencefocus.com, nová štúdia naznačuje, že ľudia, ktorí uprednostňujú neskoršie prebúdzanie a dlhšie ponocovanie, majú väčšiu pravdepodobnosť výskytu depresívnych symptómov v porovnaní s ľuďmi, ktorí vstávajú skoro ráno.
Ponocovanie vrcholom v mladej dospelosti
Štúdia University of Surrey o nočných sovách zistila, že to môže vyplynúť z tendencie mať horší spánok, čo sa prejavuje menšou všímavosťou a navyše konzumujú viac alkoholu v porovnaní s rannými vtáčatami.
„Neskorý chronotyp – tiež známy ako „ponocovanie“ alebo „nočná sova“ – je biologická tendencia uprednostňovať robenie aktivít vo večerných hodinách, ísť si neskôr ľahnúť a aj vstávať neskôr,“ povedal lektor kognitívnej neurovedy Simon Evans, ktorý výskum viedol.
„Chronotyp má genetický základ, takže byť nočnou sovou je prirodzená biologická tendencia.“
Evansov tím požiadal 564 univerzitných študentov, aby vyplnili dotazník o ich spánkových vzorcoch, všímavosti, konzumácii alkoholu, úrovniach depresie a úzkosti a sklonoch k ruminácii (stav, keď sa opakovane v mysli vraciame k negatívnym zážitkom, ktoré sú často z minulosti, analyzujeme ich a hodnotíme, viníme ich zo svojich súčasných ťažkostí, neúspechov a problémov vo všetkých oblastiach života, pozn. red.).
„Ponocovanie má vrchol v mladej dospelosti, pričom až 50 percent mladých dospelých má neskorý chronotyp,“ povedal Evans. „Ide o problém, pretože neskorý chronotyp je spojený so zvýšeným rizikom depresie, úzkosti a užívania návykových látok.“
Stratégie, ako sa chrániť pred depresiou
Štúdia potvrdila, že nočné sovy boli vystavené výrazne vyššiemu riziku vzniku depresie ako ranné vtáčatá, ako aj hlásili vyššiu úroveň ruminácie.
Študenti s neskorými chronotypmi hlásili, že majú horší spánok ako ľudia, ktorí vstávajú skoro ráno, čo by podľa vedcov mohlo byť spôsobené „sociálnym pásmovým oneskorením“, keď prirodzené biologické hodiny človeka nezodpovedajú jeho dennému rozvrhu.
„Byť nočnou sovou je u mladých dospelých veľmi bežné,“ povedal Evans. „Duševné zdravie mladých ľudí je hlavným problémom, takže pracovné a vzdelávacie plány by sa mali prispôsobiť tak, aby lepšie vyhovovali nočným sovám a umožnili im lepšie spať.“
Neskoršie chronotypy sa uchyľovali ku konzumácii väčšieho množstva alkoholu, o čom je známe, že predstavuje riziko pre depresiu. Nezistilo sa však, že by alkohol zvyšoval riziko depresie medzi študentmi zapojenými do tejto štúdie.
Namiesto toho nočné sovy, ktoré pili alkohol, mali menšiu pravdepodobnosť depresie ako tí, ktorí nepili. Väčšina študentov však konzumovala alkohol len mierne. Výskumníci naznačujú, že sociálna prepojenosť vytvorená počas pitia mohla prevážiť akékoľvek negatívne účinky.
Evans dodal, že existujú stratégie, ktoré by nočné sovy mohli samy vyskúšať, aby pomohli chrániť sa pred depresiou.
„Náš výskum ukazuje, že by boli užitočné stratégie na podporu vyššej všímavosti – ako sú riadená meditácia a cvičenia všímavosti – rovnako ako zameranie sa na lepšiu kvalitu spánku a pokus o zníženie spotreby alkoholu,“ povedal.
