Ľudstvo od pradávnych čias snívalo o lietaní, mnohí ľudia sa preto usilovali vzniesť do vzduchu, udržať sa v ňom čo najdlhšie a doletieť čo najďalej.
Viacerých tieto nebezpečné kúsky stáli život, no mnohí i napriek tomu vytrvalo pokúšali šťastie, až kým neuspeli. Jedným z takýchto odvážlivcov bol aj Američan James Stephen Fossett, ktorý pred 30 rokmi – 21. februára 1995 – ako prvý človek v histórii preletel v teplovzdušnom balóne ponad Tichý oceán.
Balón je vo vzduchoplavbe koncepčne najjednoduchší prostriedok umožňujúci vzniesť sa do vzduchu, ľudstvu preto bol známy už od praveku. Balón sa vznáša vďaka vztlaku, ktorý vytvára plyn ľahší ako okolitá atmosféra zachytený v látkovom obale. Možno použiť plyny ako napríklad vodík alebo hélium, či zohriaty vzduch. Látkový obal má pod sebou zvyčajne kôš, alebo gondolu na prepravu technických zariadení či ľudí (vzduchoplavcov).
Balón nemá vlastný pohon, smer a rýchlosť jeho pohybu riadi smer a rýchlosť vetra. Odlišuje sa tým od vzducholode, ktorá má vlastný zdroj pohonu a smer jej pohybu preto možno ovládať. Prvý teplovzdušný balón s posádkou vyrobili vo Francúzsku bratia Joseph a Étienne Montgolfiérovci. Vzlietol 19. septembra 1783 a jeho posádku tvorili ovca, kačka a kohút.
Prvý let
Prvý let teplovzdušného balóna s ľudskou posádkou vykonali tiež bratia Montgolfiérovci. Stalo sa tak pravdepodobne 15. novembra 1783 a balón bol počas neho ukotvený k zemi. O šesť dní neskôr, 21. novembra, vzlietli po prvý raz ľudia k nebu na teplovzdušnom balóne bez toho, aby ich k zemi pútalo lano. Približne o mesiac neskôr po prvom lete teplovzdušného balóna vzlietol aj balón plnený plynom.
Fossett na svoj pamätný let odštartoval z juhokórejského hlavného mesta Soul s mottom „Zo Soulu do San Francisca“. Američan plánoval pristáť „doma“, teda na americkom pobreží, balón však odfúklo z pôvodne plánovaného smeru a pristál na blatistom poli v meste Leader v kanadskej provinci Saskatchewan.
Let mal viacero ťažkostí
Let trval štyri dni, počas ktorých sa Američan musel vyrovnať s viacerými ťažkosťami. Jednou z nich bola porucha propánových vyhrievačov jeho kabíny, ktoré väčšinu cesty nefungovali a v kabíne tak vládli mrazivé teploty. Poruchu mal aj horák zohrievajúci vzduch, ktorý udržiaval balón vo vzduchu. Ten klesol tak nízko, až takmer narazil na morskú hladinu, Fossettovi sa však všetky problémy podarilo ustáť a nakoniec preletel 8602 kilometrov. Prekonal tak predchádzajúci rekord v najdlhšej preletenej vzdialenosti s hodnotou 8382 kilometrov. Zároveň sa stal prvou osobou, ktorá sama na teplovzdušnom balóne preletela ponad Tichý oceán.
