Zvyšujúce sa napätie vo vzťahoch s Ruskom núti európske krajiny posilniť obranné kapacity a civilnú pripravenosť. Od modernizácie bunkrov až po vojenské železnice – kontinent mení svoj postoj k bezpečnosti.
Štyri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už nie je možné ignorovať rastúci vplyv vojnového konfliktu na každodenný život v Európe. Členské krajiny NATO, najmä tie na východnom krídle, zrýchľujú prípravy na možný ozbrojený útok. Informuje portál Politico.
Obnovujú staré bunkre, trénujú civilné zložky a zameriavajú sa na posilnenie infraštruktúry využiteľnej nielen pre armádu, ale aj pre ochranu civilistov.
Nemocnice pod zemou a záchranári v pohotovosti
Litva, Estónsko a Lotyšsko upravujú plány krízového riadenia pre svoje zdravotnícke zariadenia. Vznikajú podzemné operačné sály, heliporty a autonómne energetické systémy, ktoré zabezpečia ich fungovanie aj v prípade prerušenia dodávok vody či elektriny. Podľa odborníkov je to nevyhnutná reakcia na skutočnosť, že Rusko cielene útočí na civilnú infraštruktúru.
Záchranári a zdravotníci sa zúčastňujú na veľkých taktických cvičeniach. Napríklad v litovskom meste Jonava simulovali výbuch v škole, pričom sa do výcviku zapojili aj hasiči a polícia. Cieľom bolo otestovať reakcie v chaotickej situácii a pripraviť sa na scenáre masívneho útoku.
Kto zostane a kto utečie?
Jednou z najväčších obáv je odchod zdravotníkov v prípade vojny. Litva preto zaviedla povinnosť podpísať záväzok, že lekári a sestry zostanú na území krajiny. Prieskumy však ukazujú, že mnohí si nie sú istí, či by v krízovej situácii tento záväzok splnili.
Nové zákony, staré bunkre, moderné technológie
Poľsko prijalo nový zákon o civilnej obrane, ktorý zavádza školenia pre štátnych úradníkov, modernizuje záchranné systémy a kladie dôraz na pripravenosť obyvateľstva. Poľská vláda plánuje výstavbu ochranných objektov pomocou nového systému UBM – mobilnej technológie na rýchlu výstavbu bunkrov či skladov.
Švédsko sa opiera o svoju sieť 64-tisíc krytov, ktoré aktuálne prechádzajú rozsiahlymi renováciami. Aj nové školské budovy musia mať integrované útočiská. Nemecko plánuje v najbližších rokoch preinvestovať až 30 miliárd eur na civilnú ochranu – po desaťročiach presvedčenia, že príprava na vojnu je zbytočná.
Diskusia o peniazoch: obrana verzus civilná ochrana
NATO uvažuje o zvýšení výdavkov na obranu až na päť percent HDP. Z toho 1,5 percenta by išlo na tzv. duálne projekty – teda civilno-vojenské iniciatívy, ako sú ochrana infraštruktúry, kybernetická bezpečnosť či podpora krízového zdravotníctva.
Krajiny ako Litva však žiadajú, aby všetky prostriedky smerovali primárne na zbrane a výzbroj, nie na „mäkšie“ opatrenia.
Rail Baltica: strategická trať budúcnosti
Popri zbraniach a bunkroch sa Európa sústreďuje aj na logistiku. Projekt železnice Rail Baltica, ktorý prepojí Varšavu s Tallinnom, sa označuje za kľúčový pilier obrany Pobaltia. Trať bude prispôsobená na transport vojenskej techniky a umožní rýchlu evakuáciu obyvateľstva. Podľa plánov by jediný vlak s 40 vagónmi mohol nahradiť až sedemkilometrový vojenský konvoj.
Okrem toho sa modernizujú cesty, mosty a letiská v okolí Suvalského koridoru – citlivého bodu medzi Poľskom a Litvou, kde by mohol začať prípadný útok.
Civilisti ako súčasť obrany
Európa si postupne uvedomuje, že vojna už nie je len hypotetickým scenárom. Príprava na ňu prestáva byť výsadou armády – stáva sa spoločenskou povinnosťou. O tom, či kontinent zvládne čeliť novej bezpečnostnej realite, rozhodne nielen sila zbraní, ale aj pripravenosť nemocníc, úradníkov, hasičov, učiteľov a samotných obyvateľov.