Politické strany zaznamenávajú v novom roku viaceré pohyby. Na jednej strane akoby – na prevažne konzervatívnom Slovensku – pribudlo liberálov, na strane druhej sympatizanti ďalej opúšťajú stranu Hlas-SD. Pokles preferencií Progresívneho Slovenska môže súvisieť s tým, že časti jeho priaznivcov sa začala viac pozdávať politika SaS.
Najnovší prieskum agentúry Ipsos potvrdil jesenné trendy – súčasná koalícia by so slabnúcou podporou budúcu parlamentnú väčšinu nevyskladala a opozícii by zasa chýbali hlasy Matovičovho Hnutia Slovensko.
“Voliči, najmä v tomto medzivolebnom období, majú často ešte 2 – 3 strany, medzi ktorými uvažujú, lebo stále majú ten komfort, že nemusia hneď urobiť to rozhodnutie,” vysvetlil pre Kanal1 posuny v preferenciách politických strán výkonný riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.
Prieskumy vyjadrujú momentálnu náladu oslovených voličov. Ich voľba je často ovplyvnená momentálnou náladou spoločnosti, aktuálnymi témami aj aktivitami politikov predovšetkým na sociálnych sieťach.
“Z hľadiska komunikácie jednotlivých strán Sloboda a solidarita dlhodobo komunikuje, že je stranou odborníkov. Berme to ako marketingové heslo, ktoré sa strana snaží napĺňať nejakým obsahom a to môže u voliča rezonovať,” myslí si Hankovský.
PS a SaS sa doťahujú o voliča
V trochu inej pozícii je podľa Hankovského hnutie Progresívne Slovensko, ktoré je ako najsilnejšia opozičná strana súčasťou všetkých tém.
“Následne nemusia konvenovať úplne všetkým, najmä širokému elektorátu, ktorý dokázalo Progresívne Slovensko získať. Dnes názorovo ich elektorát nie je ani zďaleka homogénny a preto sa tieto výkyvy dajú očakávať,” vysvetlil riaditeľ agentúry Ipsos.
Liberáli z SaS sa navyše dlhodobo definujú ako jediná pravicová strana a to môže byť ich výhoda v súboji s politickou konkurenciou: “Ak chcú konkurovať Progresívnemu Slovensku aj z hľadiska veľkosti elektorátu a tých preferencií, tak sa musia odlíšiť, pretože dnes sú v istom zmysle odkázaní práve na tie výkyvy,” zamyslel sa nad možným vývojom Hankovský.
Býva takmer pravidlom, že ak je volič nespokojný, začne sa presúvať a sympatizovať s inými politickými stranami. Jeho sklamanie z politiky a z politikov ho nakoniec môže zaradiť až do kategórie nevoličov alebo nerozhodnutých voličov.
“Tie cykly sú také, že tí voliči, pod tlakom udalostí, ktoré sa dejú, dokážu prejsť k nevoličom, ale tá mobilizácia, tá dynamika, predvolebnej kampane a následne aj volieb tých ľudí k urnám znova priláka a voliť prídu,” hovorí Hankovský.
Hlas-SD nevyužíva chlebové témy
Klesajúci trend zažíva dlhodobo vo všetkých prieskumoch strana Hlas-SD. Strane pritom nechýbajú aj chlebové témy, ktoré bežných ľudí zaujímajú.
“…ako je 13. dôchodok, či ďalšie opatrenia, ktoré sú v sekcii sociálnej politiky, ktorý majú pod svojím patronátom a napriek tomu ich nedokážu využiť na to, aby im neklesala popularita,” komentoval výsledky politickej strany Hlas-SD šéf agentúry Ipsos.
Preferenčná matematika je neúprosná. Veľa strán sa pohybuje okolo hranice zvoliteľnosti a práve tieto subjekty môžu rozhodnúť o tom, kto bude mať po budúcich voľbách väčšinu. Zrejme aj preto prišiel predseda Smeru-SD Robert Fico s myšlienkou vytvorenia “národného bloku”.
“Otázka spájania je relevantná, ale je veľmi ťažké predikovať dôsledky spájania,” upozornil Hankovský.
Podľa výkonného riaditeľa agentúry Ipsos politici budú aj ďalej polarizovať spoločnosť a pokračovať v prekračovaní určitých noriem toho, čo je vkusné a čo je slušné. A nebude to vidieť len v slovenskej, ale aj svetovej politike.
