Slovensko sa v posledných rokoch dostáva do situácie, ktorá môže mať vážne dôsledky na jeho ekonomiku a trh práce. Vysoké náklady na podnikanie, zvyšujúce sa daňové zaťaženie a rast fixných nákladov vytvárajú podmienky, ktoré nie sú priaznivé pre udržanie ani prilákanie nových investícií.
V dôsledku toho môže dôjsť k odlivu investorov, čo by mohlo mať za následok vznik hladových dolín a pokles životnej úrovne v mnohých regiónoch krajiny.
Strata konkurencieschopnosti
Podnikateľské prostredie na Slovensku sa stáva menej konkurencieschopným v porovnaní s okolitými krajinami. V susedných štátoch, ako sú Česko, Poľsko, Maďarsko či Rakúsko, je podnikanie výhodnejšie a stabilnejšie. Slovenské firmy čelia vyšším daniam a odvodom, čo ich robí menej atraktívnymi pre zahraničných investorov.
Navyše, rastúce fixné náklady znamenajú vyššiu finančnú záťaž pre podnikateľov, ktorí sa musia rozhodovať, či naďalej pôsobiť na slovenskom trhu alebo presunúť svoju výrobu do iných krajín.
Rastúce daňové zaťaženie
Jedným z hlavných problémov je rastúce daňové zaťaženie. Slovensko má najvyššiu korporátnu daň v regióne (24 %) a ako jediné z eurozóny zaviedlo daň z finančných transakcií. Okrem toho došlo k zvýšeniu stropov pre sociálne odvody a k nárastu fixných výdavkov firiem. Štrukturálne výdavky vzrástli z 1,3 % HDP v roku 2022 na 3,3 % v roku 2023 a v roku 2024 sa odhadujú na 5,2 % HDP.
To môže viesť k situácii, keď sa veľké podniky rozhodnú opustiť Slovensko, čím sa vytvorí priestor pre vznik hospodársky slabých oblastí, kde bude nedostatok pracovných príležitostí.
Dôsledky na trh práce
Strata pracovných miest a stagnácia miezd sú ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť ekonomiku. V porovnaní s Českom je dnes zamestnanie vysokokvalifikovaného odborníka na Slovensku pre firmy takmer o 17 % drahšie, pričom samotný zamestnanec zarobí v čistom o 8 % menej. Ak sa zníži počet investícií, bude menej pracovných príležitostí, čo povedie k znižovaniu príjmov domácností a celkovému poklesu životnej úrovne.
Najviac by tým mohli trpieť regióny, ktoré už teraz zápasia s vyššou mierou nezamestnanosti a nižšou priemernou mzdou. Vznik hladových dolín, kde chýbajú pracovné možnosti a mladí ľudia odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia, sa tak môže stať realitou.
Dopad na štátny rozpočet
Okrem toho môže nedostatok finančných zdrojov ovplyvniť aj fungovanie štátu. Ak budú klesať príjmy z daní v dôsledku odchodu investorov a stagnácie trhu práce, vláda môže byť nútená obmedziť výdavky na sociálne programy, zdravotnú starostlivosť či dôchodky. Konsolidácia verejných financií sa realizuje takmer výlučne zvyšovaním daní (96 % opatrení), pričom šetreniu v štátnej správe pripadli len 4 %. To by mohlo mať negatívny dopad nielen na firmy a zamestnancov, ale aj na širokú verejnosť, ktorá sa môže ocitnúť v nepriaznivej finančnej situácii.
Nevyhnutnosť riešení
Dlhodobé ignorovanie týchto problémov môže viesť k zhoršeniu hospodárskej situácie celej krajiny. Slovensko by sa tak mohlo stať menej atraktívnym miestom pre podnikanie, čo by ešte viac prehĺbilo rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi. Je preto nevyhnutné hľadať riešenia, ktoré by znížili daňové zaťaženie, podporili nové investície a zabránili odchodu kapitálu z krajiny. Bez týchto opatrení hrozí, že Slovensko príde o konkurencieschopnosť a stane sa miestom, kde bude rast ekonomiky len veľmi pomalý alebo úplne stagnujúci.
