Herec, ktorý sa zamiloval do Španielky, uspel vo svetovom filme a oslepol z vyčerpania, dnes hovorí o pokore.
V časoch najväčšej slávy mal vlastný karavan, denne mu nosili suši a ručne šité topánky stáli viac než dvetisíc eur. No herec Roman Luknár si dnes uvedomuje, že všetka táto sláva bola len povrchnou kulisou. Pre prácu a tlak, ktorému sa vystavoval, dočasne stratil zrak. Dnes sa na svoj život pozerá inak – pokoj, rodina a duševné zdravie sú preňho dôležitejšie než sláva. „Naháňanie ega nie je zmyslom života,“ povedal pre Denník N. Informuje o tom portál Dobré Noviny.
Začínal pri zemiakoch, skončil pri filme s Bruceom Willisom
Roman Luknár mal len 25 rokov, keď odišiel do Španielska za láskou – španielskou herečkou Lolou, ktorú spoznal v Lyone. Hoci začiatky neboli jednoduché, svoj sen neopustil. „Fakt, že ste vraj fasa herec, totiž vaše deti doma nenakŕmi,“ povedal pre Denník N.
V cudzej krajine škrabal zemiaky, umýval autá, no vďaka manželke sa naučil po španielsky bez prízvuku a postupne sa prepracoval k filmu. Čoskoro dostal hlavnú rolu a jeho kariéra opäť nabrala spád.
Zlom prišiel po filme Záhrada, ktorý ho preslávil na Slovensku, no zároveň mu otvoril dvere aj v zahraničí. Objavil sa dokonca aj po boku Brucea Willisa v legendárnej snímke Smrtonosná pasca. „Povedal, že mu pripomínam Paula Newmana a že som to zahral presne na prvú dobrú. Brucea to zaujalo a chcel sa so mnou tiež stretnúť, takže mi pripísali ďalšiu scénu,“ spomínal pre novinky.cz.
Psychosomatická slepota
Napriek úspechom ho však divadelná rutina v Španielsku pohltila natoľko, až jeho telo skolabovalo. Hral stále tú istú rolu – postavu jednookého – štyri mesiace každý večer. Po stovke predstavení prestal vidieť. „Oslepol som z celej zvláštnej atmosféry španielskeho divadla a z hercov naokolo,“ povedal pre Korzár.
Lekári si spočiatku nevedeli rady. Až po mesiacoch vyšetrovania prišli s diagnózou: psychosomatická slepota. Herec pochopil, že ak chce prežiť, musí zmeniť prostredie. Aj preto sa v roku 2009 s rodinou presťahoval späť na Slovensko, tentoraz bola na rade manželka, aby sa prispôsobila novému svetu.
Láska na prvý pohľad
Herectvo mu zmenilo život už ako dieťaťu. Vyrastal v Bratislave a už v desiatich rokoch ho objavil režisér pri recitačnej súťaži. Odvtedy hral. V roku 1987 sa ako mladý herec zúčastnil divadelného festivalu v Lyone, kde stretol Lolu. „Schádzala z autobusu, ja som sa na ňu pozeral a povedal som: To bude moja žena,“ spomínal pre Plusku.
Láska prerástla do vzťahu, ktorý prežil aj napriek diaľke – štyri roky si písali, vídali sa len cez prázdniny. V roku 1991 sa definitívne rozhodol. „Mňa to ťahalo von, keď som videl, čo sa u nás po revolúcii dialo. Uchopenie moci, rozkrádanie… Mal som 25 rokov a chcel som žiť,“ priznal.
Návrat na Slovensko: Nový začiatok aj rozpad vzťahu
Aj keď ho manželka od odchodu zo Slovenska odhovárala, rozhodol sa pre ňu. „Nechcel som byť na Slovensku, chcel som byť s ňou, starať sa o ňu. Vôbec som nepotreboval byť hercom.“
Hoci zo začiatku trpel hladom a úplne bez peňazí sa rýchlo naučil jazyk, prostredie aj disciplínu. A keď sa po rokoch vrátil na Slovensko, dočasná slepota ustúpila – symbolicky práve pri búraní starých stien. „Zdvihol sa prach, ja som si pošúchal oči a odrazu som začínal vidieť.“
Jeho manželstvo to však neprežilo. Lola sa vrátila späť do Španielska a Luknár sa musel vyrovnať s koncom vzťahu i so smútkom, ktorý ho pohltil.
Alkohol ako únik, deti ako záchrana
Bulvárne médiá špekulovali, že smútok utápal v alkohole. V roku 2014 sa tieto špekulácie potvrdili – policajti ho chytili šoférovať s 1,73 promile. Skončil v cele a prišiel o vodičák na 14 mesiacov. Herec sa za svoj čin verejne ospravedlnil: „Veľmi to ľutujem. Chcel by som sa touto cestou ospravedlniť všetkým tým, ktorým som ublížil týmto činom. Myslím tým svojich blízkych, hlavne rodičov a kamarátov.“
Pochopil, že musí prestať piť a dôvodom boli jeho deti. Sľub dodržal.
Minimalizmus a sloboda
Dnes herec žije jednoducho a spokojne. Nestojí o slávu ani o drahé veci. Má auto za 500 eur, oblieka sa do teplákov a chodí v kroksách. „Došiel som do Billy, zaparkoval som a bezdomovci, čo sú tam opretí, za mnou kričali: Pán Luknár, máte otvorené auto. Však si ho zober, stálo 500 eur,“ opísal pre SME.
Nesnaží sa ohurovať a svoj úspech nemeria majetkom. Vie, čo je pre neho dôležité – pokoj, ticho, príroda. Najradšej je sám v lese, ďaleko od hluku a pretvárky. „Šťastie je o tom, keď sa človek naučí žiť sám so sebou,“ dodal.
