Traumatický zážitok alebo silne stresová situácia môžu významne ovplyvniť naše správanie. Môžu spôsobiť dlhodobé, dokonca v niektorých prípadoch až celoživotné zmeny v správaní.
Hoci je tento jav dobre známy, jeho neurologické pozadie zatiaľ nie je dostatočne preskúmané a nateraz neexistuje ani účinná liečba. „Dlhodobé modifikácie v neurónových sieťach vyvolané stresom sú už pomerne dobre známe, avšak počiatočné kroky vedúce k týmto zmenám ešte nemáme celkom objasnené,“ konštatujú maďarskí vedci z výskumného inštitútu HUN-REN v najnovšej štúdii.
Vedci zistili, že „vystavenie akútnemu stresu spúšťa okamžité zvýšenie aktivity kalretinín-pozitívnych neurónov v paraventrikulárnom talamickom jadre“. Kalretinín je proteín viažuci vápnik. Nachádza sa najmä v neurónovom tkanive. Je prítomný v podskupinách neurónov v celom mozgu a mieche.
Výsledky najnovšieho výskumu maďarských vedcov by mohli spôsobiť revolúciu v liečbe zmien v správaní spôsobených traumatickými zážitkami alebo stresovými situáciami. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise PLOS Biology.
Zmeny v správaní
Spomedzi ľudí, ktorí zažili napríklad útok na ulici, vážnu nehodu, rodinnú tragédiu alebo utrpenie počas vojny, asi 20 percent má trvalé zmeny správania. Vedci rozlišujú skorú (akútnu) fázu, ktorá trvá najviac 30 dní po stresovej udalosti, a neskorú fázu (posttraumatická porucha).
Jedným z najznámejších príznakov posttraumatickej poruchy je časté vybavovanie si spomienok. Menej známe však je, že „okrem občasných symptómov sa môžu vyskytnúť aj symptómy, ktoré významne a takmer neustále ovplyvňujú náladu a správanie“, pripomína správa výskumného inštitútu HUN-REN uverejnená na webovej stránke. Takýmito príznakmi môžu byť napríklad nepokoj, ťažkosti so zaspávaním, emocionálna neistota, uzavretie sa do seba a podobne.
Aj keď je už množstvo výskumov, ako mozog zaznamenáva spomienky a ako si ich vybavuje, stále nie je jasné, aké konkrétne nervové procesy sú za trvalými emocionálnymi zmenami, konštatuje správa výskumného inštitútu. Počas zaznamenávania spomienok a ich vybavovania sa krátkodobo mení činnosť tých skupín nervových buniek, ktoré uchovávajú spomienky. „Naopak, keď si udalosť nevybavíme, pamäťová stopa zostáva takpovediac v „spánkovom“ stave: aktivita nervových buniek je nízka a nemení sa.“
Nervová aktivita po strese
Vedci teraz zistili, že zvýšená nervová aktivita po stresovej situácii pretrváva aj niekoľko dní. Je to zvláštne, pretože za normálnych okolností mozog dokáže znížiť nadmernú aktivitu. Toto je teda nový dôležitý poznatok. Doteraz totiž nebolo známe, že takáto aktivita môže trvať tak dlho. Navyše podľa zistení vedcov zvýšená aktivita nervových buniek po strese je sprevádzaná nepokojom v bdelom stave, ťažkosťami pri zaspávaní a dlhším časom zaspávania. Zvýšená aktivita je v paraventrikulárnom talamickom jadre (PVT). To je centrum, kde sa stretávajú signály z oblastí mozgu kódujúcich stres a bdelosť predtým, ako ich odošlú do mozgovej kôry, ktorá reguluje správanie, konštatuje správa inštitútu HUN-REN.
„Výsledky výskumu ukazujú na nový mozgový mechanizmus zodpovedný za zmeny správania spôsobené stresom. Tento mechanizmus môže otvoriť nové terapeutické možnosti pri problémoch súvisiacich so stresom,“ uvádza inštitút vo svojej správe. „Dlhodobá regulácia aktivity PVT môže pripraviť cestu pre vývoj liečebných postupov, ktoré môžu byť účinné pri úzkostných a traumatických poruchách vyvolaných stresom. Pochopenie takýchto dlhodobých nervových zmien môže pomôcť pri vývoji cielených terapií, ktoré môžu zmierniť poruchy správania spôsobené stresom,“ uzatvára správu výskumný inštitút.
