Ukrajina navrhla Rusku stretnutie na úrovni prezidentov do konca augusta. Rusko by chcelo krátkodobé, 24- až 48-hodinové humanitárne prestávky v bojoch. Podľa Ukrajiny by neboli skutočným prímerím. Ukrajina je pripravená na naozajstné prímerie.
Rozhovory v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu sa skončili po približne hodine a pol. Najskôr ich medzi štyrmi očami viedli vedúci delegácií – tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustem Umerov a blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimir Medinskij, potom ich prerušili a napokon sa na zhruba 40 minút stretli celé vyjednávacie tímy. Prítomní boli aj tureckí predstavitelia.
Po skončení rokovaní v tureckom Istanbule vedúci ruskej delegácie Medinskij uviedol, že pozície strán konfliktu sú od seba veľmi vzdialené. „Dlho sme diskutovali o stanoviskách, ktoré naše strany vyjadrili v memorande predloženom naposledy. Pozície sú dosť vzdialené. Dohodli sme sa, že budeme pokračovať v kontaktoch,“ povedal doslova. Rusko navrhlo Ukrajine krátkodobé, 24- až 48-hodinové prestávky v bojoch s cieľom vyzdvihnúť zranených vojakov a telá padlých. Moskva podľa neho ponúkla Kyjevu vrátenie 3000 tiel padlých ukrajinských vojakov, strany sa taktiež dohodli na výmene najmenej 1200 vojnových zajatcov na každej strane a diskutovali o návrate vysídlených civilistov.
Putin a Zelenskyj a k tomu Trump a Erdogan ?
Umerov oznámil návrh Kyjeva usporiadať do konca augusta schôdzku hláv štátov Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina, na ktorom by sa zúčastnil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a americký prezident Donald Trump. Vedúci ukrajinskej delegácie podľa médií vyhlásil, že Ukrajina je pripravená na okamžité prímerie, a vyzval Rusko, aby preukázalo „konštruktívny a realistický prístup“.
„Ukrajinská delegácia navrhla, aby sa toto stretnutie uskutočnilo v auguste. Prečo? Pretože akýkoľvek deň v tomto období spadá do vízie našich partnerov, najmä Spojených štátov, a do termínu, ktorý stanovil prezident Trump na nájdenie riešenia,“ dodal Umerov.
Trump dal v posledných týždňoch viackrát najavo svoju nespokojnosť s prístupom Moskvy, pričom pohrozil uvalením sekundárnych sankcií v podobe stopercentných ciel na jej obchodných partnerov, ak do 50 dní vojnu proti Ukrajine neukončí. Medinskij však podotkol, že stretnutie Putina so Zelenským je potrebné dôkladne pripraviť a že by malo slúžiť len na podpísanie prípadnej mierovej dohody, nie na vyjednávanie.
Chýba dohoda o unesených deťoch
Témou rokovaní bol aj návrat vysídlených civilistov. Ruský vyjednávač spresnil, že Ukrajina zadržiava približne 30 obyvateľov ruskej Kurskej oblasti, kam vlani v auguste vpadli ukrajinské sily. Ruské ministerstvo obrany i Zelenskyj medzitým potvrdili, že v čase rokovaní v Istanbule si Kyjev a Moskva vymenili zvyšných vojnových zajatcov v súlade s dohodou, ktorá vzišla zo schôdzky z 2. júna. Strany sa vtedy dohodli na výmene chorých a ťažko zranených.
O prípadnom štvrtom kole rusko-ukrajinských rozhovorov sa rozhodne až po naplnení nových dohôd. Dohody o výmene vojnových zajatcov vzišli aj z predchádzajúcich dvoch kôl rokovaní v Istanbule, ktoré sa konali 16. mája a potom 2. júna. Tieto stretnutia však neviedli k posunu k ukončeniu vojny na Ukrajine ani k uzavretiu prímeria, s návrhom ktorého Kyjev opakovane súhlasil. Výmeny sa postupne uskutočnili v júni. Strany sa v stredu dohodli, že si okrem zajatých vojakov najbližšie vymenia aj civilistov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým naznačil, že rozhovory v Turecku by sa mali zamerať na pokrok nielen v otázke návratu ukrajinských vojnových zajatcov a unesených ukrajinských detí. O tom zatiaľ agentúry neinformovali.
USA dodáva zbrane za 300 miliónov
Spojené štáty v stredu oznámili schválenie predaja zbraní v hodnote 322 miliónov dolárov na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a jej obrnených bojových vozidiel. Predaj vybavenia protivzdušnej obrany HAWK a jej údržby bude stáť do 172 miliónov dolárov, zatiaľ čo výdavky na vybavenie a údržbu pre bojové vozidlá pechoty typu Bradley budú predstavovať 150 miliónov dolárov, uviedla vo vyhlásení americká Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA).
Navrhovaný predaj podľa agentúry zlepší schopnosť Ukrajiny čeliť súčasným i budúcim hrozbám tým, že ju dodatočne vybaví na vykonávanie misií zameraných na sebaobrany a regionálnej bezpečnosti, uvádza sa vo vyhlásení na webovej stránke DSCA. Podľa agentúry to nezmení základnú vojenskú rovnováhu v regióne.
