Zatiaľ čo zlato priťahuje pozornosť médií aj investorov, striebro si ide svoj vlastný, no prekvapivo rýchly rastový trend. Analytici upozorňujú, že jeho výnosy sú vyššie než pri zlate – a do budúcnosti môže mať ešte výraznejšie výhody vďaka obnoviteľným technológiám a obmedzenej ponuke.
Striebro dlhé roky stálo v tieni zlata. No podľa komentátora Reuters Clydea Russella sa karta obracia – a biely kov sa stáva tichým víťazom trhu s drahými kovmi. Informuje o tom portál oPeniazoch.
Výrazný rast cien bez mediálneho humbuku
Spotová cena striebra sa od jesene 2023 nachádza v nepretržitom vzostupe. Od minima 20,67 USD (17,87 €) za uncu (3. októbra 2023) posilnila až o 160 % a v novembri tohto roka dosiahla rekordné úrovne okolo 53 USD (45,82 €) za uncu.
Zlato síce taktiež rástlo, no jeho výkon bol o niečo slabší – od rovnakého obdobia posilnilo „len“ o 142 %. Mediálne titulky však naďalej ovládal žltý kov.
Historicky vyššie výnosy než zlato
Russell pripomína, že striebro má aj dlhodobú históriu výraznejších percentuálnych výnosov. Od októbra 2008 do apríla 2011 napríklad vyskočilo o 431 %, zatiaľ čo zlato v rovnakom období rástlo o 168 %.
To len potvrdzuje, že biely kov má potenciál pre prudšie rastové vlny, hoci mu investičná verejnosť venuje menej pozornosti.
Faktor Trump a reakcia trhov
Súčasný rast cien drahých kovov umocnil aj návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu. Trhy počítajú s uvoľnením monetárnej politiky v USA, ale zároveň sa obávajú oslabenia dôvery v americké aktíva. To tradične podporuje záujem o komodity ako zlato či striebro.
Čo ženie ceny drahých kovov nahor?
Zlato ťaží najmä z nákupov centrálnych bánk, silného dopytu po ETF fondoch a pokračujúcej obľube fyzických tehličiek a mincí.
Striebro však stojí na inom základe – okrem investičného dopytu je kľúčové jeho priemyselné využitie.
Solárna energia a priemysel: Hlavné motory dopytu po striebre
Najpresvedčivejším argumentom pre ďalší rast hodnoty striebra je podľa Russella prudko rastúci priemyselný dopyt. Striebro je totiž nenahraditeľnou súčasťou solárnych panelov a ďalších technológií obnoviteľných zdrojov energie.
Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) predpokladá, že medzi rokmi 2024 až 2030 pribudne vo svete až 4000 gigawattov solárnej kapacity. To by mohlo zvýšiť ročný dopyt po striebre o približne 150 miliónov uncí – teda o ďalších 13 % nad fyzický dopyt z roku 2024.
Obmedzená ponuka môže vyvolať tlak na ceny
Striebro je lacnejšie než zlato, čo síce znižuje jeho atraktivitu vo forme fyzických zásob (skladovanie je nákladnejšie), no na druhej strane je ťažba obmedzená a rozširovanie kapacít nie je jednoduché.
Práve kombinácia nedostatkovej ponuky a rastúceho technologického dopytu by mohla striebru v nasledujúcich rokoch ešte výraznejšie pomôcť.
Peniaze zostávajú, mení sa len ich obal
Mnohí si pod pojmom „digitálne euro“ predstavujú novú kryptomenu alebo náhradu za súčasné peniaze. Ako píše aj portál Topky, Erik Babušiak, odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners, však tieto mýty vyvracia a uvádza veci na pravú mieru: „Digitálne euro nebude žiadna nová mena. Bude to euro, len v novej forme. Pre ľudí pôjde o ďalší spôsob, ako bezpečne platiť a uchovávať hodnotu, a to priamo cez systém centrálnej banky.“
Projekt je momentálne v štádiu intenzívnych príprav a testovania. Ak všetko pôjde podľa plánu a podarí sa schváliť potrebnú legislatívu, prvé digitálne eurá by sme mohli v našich virtuálnych peňaženkách privítať najskôr v roku 2029.
Pre bežného človeka by táto novinka mohla priniesť hneď niekoľko hmatateľných výhod. Tou najzásadnejšou je rýchlosť. Platby by mali prebiehať okamžite a navyše lacnejšie, prípadne úplne zadarmo, keďže odpadajú poplatky tretím stranám. Lákadlom je aj bezpečnosť. Mať peniaze garantované priamo centrálnou bankou môže byť pre mnohých ľudí atraktívnou poistkou, najmä v časoch, keď ekonomikou otriasajú krízy a dôvera v komerčné inštitúcie klesá.
Veľký brat alebo záchrana pre bankový sektor?
Minca má však vždy dve strany a digitálne euro nie je výnimkou. Najväčšie obavy vyvoláva otázka súkromia. Kritici sa pýtajú, či štát nezíska dokonalý prehľad o každom cente, ktorý miniete. Európska centrálna banka sa snaží tieto vášne tlmiť a sľubuje, že miera anonymity zostane vysoká, a to najmä pri menších, bežných platbách.
Okrem strachu zo straty súkromia a rizika kybernetických útokov, ktorým bude musieť systém čeliť, je tu aj ekonomická hrozba. Ak by si ľudia masovo presunuli svoje úspory z bežných bánk do štátnej peňaženky, komerčné banky by prišli o obrovskú časť vkladov. To by im zviazalo ruky pri poskytovaní úverov a hypoték, čo by mohlo mať tvrdý dopad na celú ekonomiku.
