Vesmírny teleskop Jamesa Webba už dávno nie je len drahým prístrojom na pekné fotky hmlovín. Za tri a pol roka svojej prevádzky sa zmenil na najvýkonnejší detektívny nástroj, aký kedy ľudstvo vyslalo do temnoty.
Najnovšie sa mu podaril husársky kúsok: vykreslil neviditeľné lešenie vesmíru s presnosťou, ktorá vyráža dych aj ostrieľaným astronómom. Píše o tom aj nemecký portál Spiegel.
Tím pod vedením Diany Scognamiglio zverejnil v časopise Nature Astronomy mapu temnej hmoty, ktorá zachytáva doteraz neznáme zhluky tejto tajuplnej substancie. Nejde o žiadny náhodný snímok, ale o výsledok 255 hodín trpezlivého sledovania malej výseče oblohy v súhvezdí Sextant.
Webb vidí to, čo iní len tušili
Hoci oblasť, ktorú teleskop skúmal, nie je väčšia ako dva a pol násobok splnu mesiaca, Webb v nej dokázal identifikovať takmer 800-tisíc galaxií. To je dvakrát viac, než videl legendárny Hubbleov teleskop, a desaťkrát viac v porovnaní s pozemskými observatóriami.
„Vďaka neuveriteľnému rozlíšeniu Webbovho teleskopu teraz vidíme neviditeľné lešenie vesmíru v dychberúcich detailoch,“ uviedla Scognamiglio vo vyhlásení pre Jet Propulsion Laboratory.
Práve ostrosť obrazu umožnila vedcom sledovať, ako sa temná hmota prekrýva s tou bežnou, viditeľnou. Dokazuje to, že neviditeľná hmota je reálnou silou, ktorá prostredníctvom gravitácie hýbe celým kozmom.
Vesmírne zrkadlo
Temná hmota tvorí zhruba 85 % všetkej hmoty vo vesmíre, no má jednu nepríjemnú vlastnosť: neodráža svetlo, nevysiela žiarenie a úplne ignoruje naše prístroje. Vieme však, že existuje. Prezrádza ju gravitácia.
Funguje to podobne ako pri pohľade cez nerovné sklo. Keď svetlo z ďalekých galaxií prechádza okolo obrovských neviditeľných hôr temnej hmoty, jeho dráha sa ohne. Astronómovia tento jav nazývajú gravitačné šošovkovanie. Práve analýzou týchto deformácií dokázali vedci určiť, kde sa temná hmota skrýva a ako husto je „rozosiata“ v priestore.
Záhada, ktorá pretrváva takmer storočie
Napriek špičkovej technológii a novým mapám zostáva jedna otázka nezodpovedaná: čo to vlastne je? Vieme, kde sa temná hmota nachádza a čo robí s okolím, no jej zloženie uniká akejkoľvek definícii. Vedci pracujú s hypotézami o axiónoch alebo iných exotických časticiach, no priamy dôkaz stále chýba.
Túto kozmickú detektívku začal už v 30. rokoch 20. storočia švajčiarsky astronóm Fritz Zwicky. Pri sledovaní kopy galaxií Vlasy Bereniky zistil, že hviezdy a prach jednoducho nemajú dosť sily na to, aby udržali galaxie pokope. Muselo tam byť niečo iné. James Webb dnes túto tichú silu konečne vyťahuje na svetlo, hoci jej podstata zostáva najväčším tajomstvom modernej vedy.
