Generácia „baby boomerov“, narodená medzi rokmi 1946 a 1964, je oficiálne najmajetnejším pokolením v ére moderného kapitalizmu. Ich celkové bohatstvo v Spojených štátoch presahuje ohromných 85 miliárd dolárov. Tento obrovský majetkový náskok je výsledkom jedinečnej konštelácie priaznivých historických okolností, ktoré sa už podľa expertov nebudú opakovať.
Baby boomeri vstupovali na trh práce v čase dynamickej ekonomickej expanzie. Ako uvádza americký denník The Washington Post, reálne mzdy vtedy stúpali rýchlejšie než životné náklady a nehnuteľnosti boli dostupné pre drvivú väčšinu obyvateľstva.
Ako si zaistili majetkový náskok?
V Spojených štátoch, rovnako ako v Európe, si mladé rodiny v 60. a 70. rokoch minulého storočia dokázali zaobstarať vlastný dom bez toho, aby sa museli zadlžiť na desiatky rokov. Ceny realít v tom čase rástli postupne a stabilne.
Tento rast sa však v neskorších dekádach dramaticky zrýchlil, čo rapídne zvýšilo hodnotu majetku tým, ktorí nehnuteľnosti vlastnili od útlej mladosti. Táto historická výhoda vytvorila základ bohatstva, ktorý je pre súčasné mladé generácie prakticky nedosiahnuteľný.
Navyše, boomeri zažili éru, keď zamestnanie poskytovalo oveľa vyššiu mieru istoty. Stabilné pracovné miesta, dlhodobé kontrakty, trvalý rast platov a robustné firemné či štátne penzijné systémy tvorili spoľahlivú bezpečnostnú sieť. To im umožnilo efektívne šetriť a investovať do cenných papierov. Keďže akciové trhy zažívali v 80. a 90. rokoch rekordné boomové obdobie, majetok tohto pokolenia rástol bezprecedentným tempom.
„Populácia generácie ‚baby boomerov‘ vstúpila na pracovný trh počas dekád silného hospodárskeho vzostupu, zvyšujúcej sa produktivity a relatívne vysokých reálnych miezd,“ potvrdila pre The Washington Post Olivia Mitchellová, profesorka z Pensylvánskej univerzity.
Kontrast s Mileniálmi a Generáciou Z
Tieto výhodné podmienky ostro kontrastujú so súčasnou krutou realitou mladých ľudí. Generácia Mileniálov a Generácia Z vstupovali na trh v čase ekonomických otrasov – či už počas finančnej krízy v roku 2008, alebo v období pandémie a následnej vysokej inflácie.
Platy dnes stúpajú pomalšie ako ceny bývania, energií a základných životných potrieb. Zamestnanie je často nestabilné a istota kariérneho postupu už nie je taká zaručená ako v predchádzajúcej ére.
Situácia na Slovensku
Na Slovensku je generačný rozdiel ešte markantnejší. Generácia, ktorá vyrastala pred rokom 1989, získala v mnohých prípadoch vlastné bývanie podstatne jednoduchšie. Rodičia dnešných tridsiatnikov tak nadobudli majetok, ktorý dnes predstavuje najvýznamnejšiu zložku rodinného bohatstva.
Súčasní mladí sa však ocitli vo svete, kde sú ceny realít rekordne vysoké, hypotéky sú predražené a pomer medzi mzdou a cenou nehnuteľností patrí medzi najhoršie v Európskej únii.
Tento tlak má priamy dopad na spoločenské správanie. Svedčí o tom aj trend neskoršieho opúšťania rodičovského domova. Zatiaľ čo priemerný Európan sa osamostatňuje vo veku 26,2 roka, na Slovensku je to takmer 31 rokov.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš potvrdil, že mladí ľudia čelia vyššiemu zaťaženiu nákladmi na bývanie. „Na Slovensku je tento podiel pri celej populácii 6,4 percenta, zatiaľ čo pri mladých ľuďoch vo veku 15 až 29 rokov 7,1 percenta,“ dodal
