So zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Európe sa v politických a odborných diskusiách znovu objavuje téma opätovného zavedenia základnej vojenskej služby. Hoci Slovensko od roku 2006 funguje na princípe plne profesionálnej armády, nároky na obranyschopnosť štátu sú v kontexte medzinárodného vývoja čoraz väčšie. Najnovší prieskum agentúry SCIO ukázal, že znovuzavedenie základnej vojenskej služby mimoriadne polarizuje aj verejnosť.
Znovuzavedenie povinnej základnej vojenskej služby polarizuje Slovákov. Výsledky najnovšieho prieskumu agentúry SCIO ukázali, že Slovensko je v tejto téme rozdelené takmer presne na polovicu. Kým znovuzavedenie základnej vojenskej služby by podporilo 49,3 % opýtaných, 50,7 % sa vyjadrilo proti. Agentúra SCIO sa v dňoch 9. – 17. decembra 2025 respondentov pýtala, či by podporili obnovenie základnej vojenskej služby.
“Vzhľadom na vývoj bezpečnostného prostredia v Európe, ale aj kvôli dianiu vo viacerých európskych krajinách k tejto téme, napr. v Poľsku či Nemecku, tieto čísla zásadne neprekvapili,” komentoval výsledky prieskumu hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
ZVS – prečo áno
Jedným z hlavných argumentov zástancov základnej vojenskej služby je posilnenie obranyschopnosti krajiny. Povinná služba by podľa nich umožnila vytvoriť širšiu a lepšie pripravenú zálohu, ktorú by štát mohol v prípade krízy rýchlo mobilizovať. Jedným z hlavných podporovateľov myšlienky povinného vojenského výcviku je minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (Strana vidieka). Podľa neho by všetci muži po dovŕšení 18. roku veku mali absolvovať aspoň trojmesačný vojenský výcvik.
„Je tu vojna, ktorá sa vedie za našimi hranicami, ruské drony už zasahujú územie susedného Poľska… a štát, ktorý nedokáže ochrániť svoje hranice, nemá právo existovať,“ myslí si Rudolf Huliak.
ZVS – prečo nie
Prieskum agentúry SCIO tiež ukázal, proti základnej vojenčine sú prevažne muži. Naopak, ženy sú v miernej väčšine za. V prospech jej zavedenia sú pomerne jednoznačne starší respondenti od 50 rokov vyššie. Presne opačne to vidia respondenti do 39 rokov, ktorí sú pomerne jednoznačne proti.
„Vidíte, otvárajú sa témy, ktoré boli pred niekoľkými rokmi absolútne tabu… Povinná vojenská služba však nie je na stole,“ povedal v minulosti predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
Hlavného analytika agentúry SCIO Martina Klusa neprekvapilo ani rozloženie podporovateľov a odporcov témy naprieč politickým spektrom.
“U podporovateľov SMERu-SD, resp. Republiky, ktorí prevažne základnú vojenskú službu preferujú, ale aj PS, či SaS, kde je to opačne, došlo viac menej k potvrdeniu očakávaní. Mierne prekvapivo však pôsobia vyrovnané preferencie voličov Slovenskej národnej strany, kde by sa skôr dal očakávať príklon k základnej vojenčine, či Demokratov, kde by očakávania mohli byť opačné,” vysvetlil Klus.
Kritici znovuzavedenia základnej vojenskej služby argumentujú tým, že povinná služba by znamenala zásah do osobnej slobody mladých mohla by narušiť ich štúdium či pracovnú kariéru. Ďalším problémom sú vysoké náklady na organizáciu výcviku, čo by v čase konsolidácie mohlo vyvolať veľký tlak na verejné financie.
Alternatívou k povinnej službe je nateraz dobrovoľná vojenská príprava, ktorú organizujú Ozbrojené sily SR pre civilných záujemcov. Výcvik trvá 11 týždňov a zahŕňa ovládanie zbraní a vojenskej techniky, pohyb na bojisku a prežitie v prírode, fyzickú a psychickú odolnosť a základné taktické a odborné zručnosti. Po ukončení výcviku môžu absolventi vstúpiť do aktívnych záloh OS SR.
