Raketový vzostup popularity však Oldovi Hlaváčkovi v 70. rokoch 20. storočia priniesla televízna súťaž Vtipnejší vyhráva, v ktorej známi herci rozprávali vtipy a ich úspech meral „potleskomer“. Hlaváček reláciu nielen uvádzal, ale aj autorsky pripravoval.
O najvyššiu métu 100 bodov sa v nej pravidelne uchádzali herci ako František Dibarbora, Marián Labuda, Eva Krížiková, Ivan Rajniak, Magda Paveleková, Ivan Krivosudský alebo Ivan Krajíček, ktorý neskôr Hlaváčka vystriedal v jej moderovaní.
Cítil sa nepotrebný
Za svoj prínos k rozvoju divadelného, rozhlasového a filmového umenia bol Oldo Hlaváček 20. februára 2004 ocenený prezidentom Rudolfom Schusterom vyznamenaním Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa.
V októbri 2013 sa zároveň zúčastnil slávnostného odhalenia pamätnej tabule venovanej politickým väzňom, ktorí boli v rokoch 1948 – 1989 držaní v bratislavskom Ústave na výkon väzby a výkony trestu komunistickým režimom.
Umelec svoju púť v národnom divadle ukončil v roku 2011 na vlastnú žiadosť. Cítil, že už nie je natoľko žiadaný. „To už bolo obdobie ,zažltnutého stromu‘. Sfarbené lístie z neho pomaly opadáva a pod ním vidíte, že ,voľakedy‘ bolo dosť miesta v korune stromu aj pre vtáčence a celý bol košatý, zelený. Niekedy si pripadám ako ten strom, ktorému opadávajú listy a on nemá svedomitého záhradníka, ktorý by suché konáre obstrihal, pod stromom pohnojil, aby stále žil a bol čerstvý. Posledných desať rokov som cítil a videl, že už v divadle o mňa nie je taký záujem ako predtým štyridsať rokov. Vtedy som hrával veľmi pekné hlavné postavy. Naposledy mi už takúto šancu nedali, aj keď stále som okolo seba počul: „Neboj sa, žiadne strachy, budeme uvádzať hry, v ktorých si prídeš na svoje,“ vysvetlil dôvod odchodu pre bratislavskenoviny.sk.
Jeho túžbu opäť hrať mu v roku 2011 takmer splnili. „Písala sa hra špeciálne pre seniorov, už bola skoro napísaná. Do divadla prišlo nové vedenie a už sa nerealizovala,” povzdychol si.
Vtedy si uvedomil, že je najvyšší čas odísť do hereckého dôchodku. „Bol by som nerád, keby po mne niekto poškuľoval, že zaberám miesto. Nechcel som zavadzať. Medzi mlaďou, ktorá prišla do divadla, som sa cítil ako cudzí element, ktorý tam nemá čo robiť. Ak ma potrebujú na to, aby som nosil po javisku stoličky… Vôbec som si takto posledné obdobie môjho pôsobenia v divadle nepredstavoval,“ uzavrel.
V súkromí vynikal aj ako výborný kuchár a remeselník. Bol ženatý s manželkou Boženou a zostali po ňom dvaja synovia – Oldo a Ivo, a okrem toho bol hrdým dedom a pradedom.
