Od septembra sa ruskí občania stretnú s novou digitálnou realitou. Každé nové zariadenie – či už smartfón alebo laptop – bude obsahovať štátom podporovanú aplikáciu Max. Táto zdanlivo užitočná platforma môže v skutočnosti otvárať dvere k bezprecedentnému sledovaniu zo strany režimu.
Aplikácia Max má ambíciu nahradiť populárne západné komunikačné nástroje ako WhatsApp či Telegram. Kremeľ argumentuje potrebou „digitálnej suverenity“ a elimináciou závislosti od softvéru z krajín, ktoré Rusko označuje za nepriateľské. No kritici upozorňujú, že cieľom je skôr získať nad občanmi plnú digitálnu kontrolu.
Sledovanie, ktoré Max umožňuje, presahuje rámec bežných komunikačných platforiem. Vďaka napojeniu na ruskú tajnú službu FSB má štát prístup ku kontaktom, mikrofónu, polohe, súborom i kamere každého používateľa. „Toto je digitálny policajt vo vašom vrecku,“ varuje odborník na kyberbezpečnosť Michail Klimarev z organizácie Spoločnosť na ochranu internetu.
Štátna podpora a masová kampaň
Aby sa aplikácia rozšírila, prezident Vladimir Putin nariadil jej inštaláciu vo všetkých štátnych inštitúciách. Do propagácie boli zapojení aj známi influenceri. Jedna z nich, Daria Zoteeva, verejne chválila kvalitu spojenia počas videohovoru z podzemnej garáže.
Aplikácia láka používateľov kombináciou bežných a štátnych služieb – umožňuje nielen komunikáciu a videohovory, ale aj platby, overovanie dokumentov, elektronický podpis či podávanie žiadostí o sociálne dávky. Ide o koncept podobný čínskemu WeChatu, ktorý v Číne funguje ako univerzálny nástroj na správu života v digitálnom priestore.
Sledovanie alebo pokrok?
Aplikáciu vyvinula spoločnosť VK, známa aj vďaka populárnej sociálnej sieti VKontakte. Servery spoločnosti sa nachádzajú výlučne na ruskom území, čím sa zabezpečuje úplná kontrola zo strany štátu. Tento fakt vyvoláva silné obavy medzi expertmi, ktorí tvrdia, že ide o ďalší krok k digitálnemu totalitarizmu.
Podľa ukrajinskej spravodajskej služby sú dáta z aplikácie automaticky prenášané na servery, ktoré majú úzke väzby na ruské bezpečnostné zložky. Niektoré črty aplikácie vykazujú znaky malvéru a bežný používateľ ju nedokáže úplne vypnúť ani odstrániť.
Zákazy, cenzúra a digitálny priestor pod kontrolou
V Rusku už dlhšie platí zákaz pre viaceré západné platformy. Facebook, Instagram a ďalšie služby patriace pod koncern Meta sú klasifikované ako „extrémistické“. WhatsApp je zatiaľ výnimkou, no nie na dlho – parlamentné debaty a vyjadrenia politikov naznačujú, že aj táto aplikácia bude čoskoro čeliť reštrikciám alebo priamo zákazu.
Podľa expertov ako Mark Galeotti či Keir Giles ide o jasný trend: štát sa snaží ovládnuť všetky digitálne kanály. Popularita WhatsAppu – používa ho približne 70 % Rusov – zatiaľ bráni jeho okamžitému odstráneniu. No objavenie aplikácie Max na trhu znamená, že štát má pripravenú náhradu, a teda aj možnosť zasiahnuť.
Telegram zatiaľ v šedej zóne
Osud aplikácie Telegram zostáva neistý. Hoci sa v minulosti Kremeľ pokúsil o jej zákaz, neúspešne – práve pre masové rozšírenie medzi občanmi. Zakladateľ Telegramu Pavel Durov dnes žije mimo Ruska a tvrdí, že jeho aplikácia nemá žiadne napojenie na tamojšie úrady.
Zároveň však Telegram čelí kritike, že vo veľkom umožňuje šírenie dezinformácií a slúži aj ruským tajným službám na verbovanie ľudí pre sabotáže proti Ukrajine. Michail Klimarev predpokladá, že aj Telegram bude čoskoro pod tlakom, a že Kremeľ bude jeho prevádzku obmedzovať znižovaním rýchlosti či pokusmi o úplný zákaz.
Ruský opozičný novinár Andrej Okun prirovnal súčasný vývoj k vytváraniu „digitálneho gulagu“ – priestoru, kde štát ovláda nielen činy, ale aj myšlienky ľudí. Tento nový systém sa nespolieha na fyzickú silu, ale na neviditeľné technológie a všadeprítomný dohľad.
Vývoj aplikácie Max a jej integrácia do každodenného života predstavujú podľa odborníkov nový míľnik v ruskom boji proti slobodnému internetu. Ide o postupnú normalizáciu štátneho dohľadu, ktorý má zmeniť spôsob, akým Rusi komunikujú, žijú a myslia.
