Premiér Robert Fico nepodporí na zasadnutí Európskej rady v Bruseli žiadnu schému, teda ani využitie zmrazených ruských aktív, ktorá by viedla k ďalšej podpore vojny na Ukrajine. Nezahlasuje podľa svojich slov ani za jeden cent, ktorý by mal ísť na podporu Ukrajiny. Predsedníčka EK Ursula von der Leyen však vo štvrtok ráno tesne pred jeho začiatkom povedala, že zo summitu neodíde, kým sa nevyrieši financovanie Ukrajiny.
Využitie zmrazených ruských aktív na financovanie reparačnej pôžičky pre Ukrajinu je stále na programe štvrtkového summitu lídrov. Diplomatické zdroje popreli predošlé tvrdenia maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý vyhlásil, že Budapešť v rokovaniach pred summitom zvíťazila. Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je proti využitiu zmrazených ruských aktív ako slovenský premiér Fico, hovorí, že táto téma je „mŕtva“. Dávať Kyjevu peniaze podľa neho znamená zapojiť sa do vojny.
Fico je stále proti
„Principiálne odmietam podporiť čokoľvek, čo by viedlo k peniazom na vojnu,“ skonštatoval Fico v stredu v Bruseli s tým, že nepodporí využitie zmrazených aktív, ak by mali viesť k ďalšej podpore vojny na Ukrajine. „Ak to má byť súčasťou mierovej dohody, prečo to ideme hodiť na zbrane?“ pýtal sa s tým, že by podporil využitie zmrazených aktív na dohodu o obnove Ukrajiny.
Slovensko je podľa Fica pripravené pomôcť Ukrajine na bilaterálnej báze. „Sme im pripravení pomôcť pri odmíňovaní, pri iných oblastiach,“ dodal a je pripravený na ďalšie rokovania Ukrajiny a Slovenska. „Budeme sa správať ako solidárny hráč na bilaterálnej báze,“ povedal Fico. Premiér tiež vyhlásil, že Európska únia nemá riešenie tohto konfliktu. Ak nejaká krajina chce, môže podľa Fica poskytovať peniaze Ukrajine na vojnu. „Ale nemôže tu byť nejaký európsky plán na pokračovanie vojny,“ skonštatoval.
Ukrajine na dva roky
Ústrednou témou tohto decembrového zasadnutia lídrov EÚ v Bruseli je zabezpečenie finančných potrieb Ukrajiny na nasledujúce dva roky. Napriek intenzívnym rokovaniam sa členským štátom zatiaľ nepodarilo dosiahnuť zhodu na spôsobe financovania. Nemecký kancelár Friedrich Merz si myslí, že EÚ môže dospieť k dohode. Poľský premiér Donald Tusk varoval pred dôsledkami, ak EÚ nevyrieši túto otázku. Európa podľa neho stojí pred jednoduchou voľbou: „Buď dnes peniaze, alebo zajtra krv,“ uviedol Denník N.
Viacerí diplomati avizovali, že rokovanie potrvá dovtedy, kým sa túto otázku nepodarí vyriešiť. Ursula von der Leyenová vyhlásila, že riziko pri prípadnom využití ruských aktív musia niesť všetky členské štáty. Druhou zvažovanou možnosťou financovania Ukrajiny je využitie rozpočtu Únie. Znamenalo by to použitie pôžičky, ktorú by si EÚ vzala na finančných trhoch.
Kritikov už môžu prehlasovať
Belgický premiér Bart de Wever v Bruseli vo štvrtok ráno pred zasadnutím Európskej rady povedal, že návrhy EÚ na financovanie Ukrajiny najbližšie dva roky sú ešte stále predmetom zmien. Ide o návrh reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur.
Belgicko je jednou z krajín, ktoré majú výhrady k použitiu týchto aktív na financovanie Ukrajiny na roky 2026 – 2027. Väčšina zmrazených aktív ruskej centrálnej banky sa totiž nachádza v depozitári Euroclear, ktorý sídli v Bruseli. Okrem Belgicka sa kriticky k návrhu stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta. Napriek výhradám by mohol byť schválený kvalifikovanou väčšinou.
Reparačná pôžička navrhnutá pre Ukrajinu so sebou podľa belgického premiéra nesie právne, finančné a ekonomické riziká a neposkytuje žiadnu spoľahlivú záruku. Použitie zmrazených ruských aktív nemá podľa neho obdobu.
Fico obhajuje Srbsko
Hoci Srbsko patrí medzi najlepšie pripravené krajiny, stále sa pre neho vymýšľajú ďalšie a ďalšie podmienky pre vstup do EÚ. Po stredajšom summite eurobloku s krajinami západného Balkánu v Bruseli to vyhlásil slovenský premiér Robert Fico.
„Osobitne som podporil srbského prezidenta Alexandara Vučiča, ktorý sa tohto summitu úmyselne nezúčastnil, aby vyjadril protest proti neférovému zaobchádzaniu inštitúcii EÚ so Srbskom,“ poznamenal Fico. „To, čo robia Srbsku, nemá nič spoločné so zdravým rozumom,“ povedal v súvislosti s prípravou Srbska na vstup do EÚ. Únia je podľa neho v hlbokej kríze „ešte aj v takých elementárnych veciach“, ako je jej rozširovanie.
EÚ nemôže podľa neho trestať krajinu za jej suverénne názory a vytvárať jej nové podmienky a nové povinnosti. „Dvojaký meter je typickou črtou európskej politiky. Na jednej strane veľkí chlapci tlačia Ukrajinu do EÚ, hoci je absolútne nepripravená, a na strane druhej Srbsku bránia vstúpiť do Únie, lebo je príliš hrdé, sebavedomé a suverénne. Alexandar Vučič a Srbi budú mať vždy moju podporu,“ zdôraznil slovenský premiér.
Budúcnosť západného Balkánu je v EÚ, zhodli sa ale v stredu na summite s krajinami tohto regiónu lídri členských krajín EÚ. V súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine a rastúcimi geopolitickými výzvami zároveň zdôraznili potrebu ešte užších väzieb medzi oboma stranami. Pravidelné summity členov Európskej rady a lídrov krajín západného Balkánu sa konajú od roku 2018. Téma rozširovania EÚ bude jednou z popredných aj na štvrtkovom summite lídrov dvadsaťsedmičky.
