Sociálne siete sa v poslednom čase stali bojiskom v diskusii o tom, aká podoba mlieka je pre náš organizmus najprospešnejšia. Ak ste podľahli trendu, že pasterizácia robí z mlieka „mŕtvu tekutinu“ bez nutričných hodnôt, vedecké fakty vás zrejme vyvedú z omylu. Téme sa podrobne venoval odborný časopis The Microbiologist v rámci série „Under The Lens“, kde poprední mikrobiológovia rozobrali mýty, ktoré šíria známe osobnosti.
Vlnu záujmu o nepasterizované výrobky nedávno rozvíril hviezdny útočník Manchestru City, Erling Haaland. Ten priznal, že surové mlieko pije v rámci striktnej diéty zameranej na prirodzené potraviny. Podobné názory zastáva aj americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr., ktorý tvrdí, že tepelne neupravené mlieko lepšie chráni pred alergiami či astmou. Odborníci však varujú: za týmito lákavými prísľubmi sa skrýva reálna hrozba otravy.
Ochrana bez straty živín
Profesorka Nicola Holden a doktor Gil Domingue v rozhovore zdôraznili, že pasterizácia nie je nepriateľom kvality. Jej primárnou úlohou je eliminovať nebezpečné patogény, pričom nutričné zloženie mlieka zostáva prakticky nezmenené. Mikrobiológovia jasne deklarovali, že medzi pasterizovaným a surovým mliekom neexistujú žiadne významné rozdiely v obsahu vitamínov či minerálov.
Problémom je podľa nich rýchlosť, akou sa neoverené informácie šíria digitálnym priestorom. Pútavé titulky o „čistej prírode“ často zakrývajú fakt, že v USA bol medzi rokmi 2013 a 2018 zaznamenaný prudký nárast epidémií otráv práve v oblastiach s ľahším prístupom k nepasterizovaným produktom.
Mýty o astme a pasca mäkkých syrov
Hoci existujú štúdie skúmajúce vplyv minimálne spracovaného mlieka na rozvoj alergií u detí, veda je stále len na začiatku. Profesorka Holden upozorňuje, že anektodické dôkazy z farmárskeho prostredia nemožno automaticky aplikovať na bežného spotrebiteľa bez rizika nákazy.
Osobitnú pozornosť venovali odborníci syrom. Kým tvrdé, dlho zrejúce syry sú vďaka procesu výroby relatívne bezpečné, mäkké syry zo surového mlieka (populárne najmä vo Francúzsku či Taliansku) predstavujú pre patogény ideálne prostredie kvôli vysokému obsahu vody a špecifickému pH. Napriek tomu ani tvrdé syry nie sú nepriestrelné – epidémia čedaru v USA v roku 2024 dokázala, že nebezpečné mikroorganizmy dokážu prežiť aj v náročných podmienkach.
Tragické následky nesprávnych informácií
Diskusia o mlieku má aj svoju odvrátenú, tragickú tvár. Doktor Domingue opísal otrasnú skúsenosť z praxe, kedy pacientka v dôsledku nákazy zo surového mlieka prišla o nenarodené dieťa. Žena ho konzumovala v dobrej viere, že robí niečo pre svoje zdravie, pretože bola obeťou dezinformácií.
„Odkaz pre verejnosť je jasný: pitie surového mlieka má reálne a niekedy fatálne následky,“ uviedol Domingue. Odborníci preto volajú po prísnejšom označovaní týchto výrobkov, ktoré by malo obsahovať jasné varovania podobné tým na tabakových výrobkoch.
Záverečné odporúčanie vedcov je nekompromisné: Nikdy nepodávajte nepasterizované mlieko deťom, tehotným ženám ani osobám s oslabenou imunitou. Riziko potravinovej nákazy totiž ďaleko prevyšuje akékoľvek domnelé výhody, o ktorých sa dočítate na sociálnych sieťach.
