Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) sa postavil proti mechanizmom plošného monitorovania súkromnej komunikácie, ktoré sú súčasťou návrhu európskej legislatívy známej ako Chat Control. Cieľom návrhu je predovšetkým ochrana detí pred zneužívaním v online prostredí, no podľa ministra by nemal ohrozovať súkromie občanov.
„Účinné nástroje na boj proti zneužívaniu detí musia existovať, no nesmú vytvárať systém, ktorý by otváral dvere zneužívaniu osobných údajov,“ upozornil Šutaj Eštok vo videu na sociálnej sieti. Zdôraznil, že Slovensko by malo v Bruseli presadzovať vyvážený prístup, ktorý dokáže ochrániť deti a zároveň poskytuje jasné a záväzné garancie súkromia. Informoval portál Topky.
Opatrenia na ochranu detí vs. právo na súkromie
Minister pripomenul, že pôvodne návrh Chat Control podporoval, no postupom času sa objavili riziká, ktoré podľa neho nemožno ignorovať. Najväčším problémom je možnosť prelomenia šifrovania súkromnej komunikácie, čo by mohlo viesť k narušeniu dôvernosti správ a osobných údajov občanov.
„Budeme podporovať len také opatrenia, ktoré sú v súlade so záujmami Slovenskej republiky a jej občanov. Plošné špehovanie do takéhoto rámca rozhodne nepatrí,“ zdôraznil minister.
Šutaj Eštok potvrdil, že rezort vnútra bude aktívne participovať na diskusii o tom, ako legislatívu nastaviť efektívne a bezpečne. Podľa neho je možné nájsť kompromis, ktorý umožní skutočnú ochranu detí bez ohrozenia základných práv na súkromie.
Minister dodal, že ide o citlivú tému, kde je potrebné dôsledne zvážiť všetky riziká. Plošné sledovanie komunikácie by podľa neho mohlo vytvoriť precedens, ktorý by v budúcnosti ohrozoval dôvernosť digitálnej komunikácie nielen pre deti, ale pre všetkých občanov.
Čo je to Chat Control a ako funguje?
Chat Control je pracovný názov návrhu európskeho zákona, ktorý má umožniť monitorovanie komunikácie v online prostredí s cieľom chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním a šírením nelegálneho obsahu. Legislatíva sa snaží vytvoriť nástroje, ktoré by umožnili odhaliť a zastaviť šírenie takéhoto obsahu ešte predtým, než sa dostane k deťom alebo širšej verejnosti. Podľa zástancov je zákon kľúčovým nástrojom ochrany detí v digitálnom priestore a jeho príprava prebieha už od roku 2022. Téme sa venoval český portál Aktuálně.
Aktuálne sa návrh opäť dostal na stôl, pretože Dánsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie, zaradilo jeho prijatie medzi svoje priority. Ak by bol zákon schválený v aktuálnej podobe, komunikačné aplikácie – ako WhatsApp, Messenger či ďalšie platformy – a tiež cloudové služby a sociálne siete, by museli plošne kontrolovať odosielané správy a súbory ešte pred ich zašifrovaním. Algoritmy by mali vyhodnocovať, či obsah neobsahuje potenciálne nelegálny materiál, a ak áno, nahlásiť ho príslušným úradom, ktoré by mohli komunikáciu dešifrovať a podrobne preskúmať.
Riziká a kritika zákona
Odborníci a ochráncovia súkromia varujú, že Chat Control predstavuje nebezpečný precedens pre reguláciu internetu. Podľa Michala Altaira Valáška, experta na kybernetickú bezpečnosť, zavedenie takéhoto mechanizmu môže ľahko viesť k jeho rozšíreniu na ďalšie oblasti digitálnej komunikácie. Algoritmy pritom často generujú falošne pozitívne aj falošne negatívne výsledky, nerozpoznávajú kontext správ a môžu zahltiť bezpečnostné orgány množstvom nesprávnych hlásení, čo odkloní pozornosť od skutočných hrozieb.
Ďalším rizikom je oslabenie šifrovania, ktoré dnes chráni súkromie používateľov. Kriminálne skupiny by sa mohli monitorovaniu ľahko vyhnúť pomocou virtuálnych privátnych sietí (VPN) a registrovaním sa v krajinách mimo EÚ, kde zákon nebude platiť.
Podpora a opozícia v členských štátoch
Podľa serveru Fight Chat Control návrh podporuje 15 z 27 členských štátov EÚ, medzi nimi napríklad Dánsko, Maďarsko, Francúzsko či Taliansko. Zvyšné krajiny sú zatiaľ nerozhodnuté, vrátane Nemecka, ktorého hlas bude kľúčový pre finálne rozhodnutie.
Proti zákonu sa jasne postavili štyri krajiny: Poľsko, Rakúsko, Holandsko a Česká republika. Český premiér Petr Fiala zdôraznil, že ochrana detí je dôležitá, no nesmie byť vykonávaná na úkor súkromia miliónov ľudí. Poukázal tiež na možnosť zneužitia systému a potenciálne nebezpečenstvo plošného sledovania.
Proces schvaľovania
Hlasovanie Rady EÚ sa očakáva 14. októbra. Pre prijatie návrhu je potrebné, aby aspoň 15 členských štátov hlasovalo za, pričom tieto štáty musia zároveň predstavovať minimálne 65 % populácie EÚ. Ak Rada návrh schváli, poputuje do Európskeho parlamentu, ktorý môže zákon potvrdiť, zamietnuť alebo predložiť pozmeňovacie návrhy.
Podľa europoslankyne Markéty Gregorovej je postoj parlamentu momentálne jasne proti. To znamená, že aj keby Rada EÚ návrh schválila, europoslanci ho pravdepodobne neschvália, čo odďaľuje jeho prijatie o niekoľko rokov. Napriek tomu tlak na prijatie zákona pretrváva, a diskusia o tom, ako efektívne chrániť deti online bez ohrozenia súkromia, pokračuje.
