Najmenej 15 prepustených rukojemníkov – 13 žien a dvaja muži – podľa novej správy izraelských výskumníčok zažilo alebo bolo svedkami sexuálneho násilia počas svojho zajatia v pásme Gazy.
Vyplýva to z rozsiahleho dokumentu, ktorý zverejnil Dinah Project – skupina právnych expertiek pôsobiacich pri Bar-Ilanovej univerzite. Výpovede preživších, očitých svedkov, záchranárov i forenzné dôkazy podľa autoriek jasne ukazujú, že Hamas používal sexuálne násilie ako „zbraň vojny“, teda cieľavedome, rozsiahlo a systematicky, informuje portál CNN.
Hamas všetko popiera, OSN reagovala až po piatich mesiacoch
Hnutie Hamas už v decembri 2023 tvrdenia o sexuálnom násilí odmietlo ako „nepodložené lži a obvinenia“. Na medzinárodnej úrovni však postupne pribúdajú hlasy, ktoré výpovede preživších potvrdzujú.
Až po piatich mesiacoch od útokov, v marci 2024, OSN oficiálne uznala, že „existujú dôveryhodné dôkazy o sexuálnom násilí“ zo strany Hamasu. Vyslankyňa OSN pre sexuálne násilie v konfliktoch Pramila Patten po návšteve Izraela uviedla, že sú „rozumné dôvody domnievať sa, že k sexuálnemu násiliu došlo na viacerých miestach a že prepustení boli rukojemníci sexuálne napadnutí“.
Výskumný tím projektu Dinah ostro kritizoval vlažnú reakciu medzinárodných ženských organizácií, vrátane agentúry OSN pre ženy (UN Women). Poukázali na to, že viaceré z týchto inštitúcií mlčali, hoci už krátko po masakre boli k dispozícii dôkazy o sexuálnom násilí.
„Pripútaná reťazou, sexuálne napádaná, ponižovaná“
Jedna z prepustených žien opísala, že počas niekoľkých týždňov zajatia bola opakovane bitá a sexuálne napádaná so zbraňou priloženou k hlave. Celé tri týždne mala železnú reťaz priviazanú okolo členka a pravidelne sa jej pýtali na menštruačný cyklus – čo podľa výskumníčok naznačuje plánovanie a manipuláciu v rámci sexuálneho násilia.
Iné ženy opisovali výhražné návrhy na sobáš s členmi Hamasu, čo podľa správy predstavovalo „hrozbu znásilnením pod zámienkou núteného manželstva“. Takmer všetky rukojemníčky hlásili slovné sexuálne obťažovanie a viaceré aj fyzické vrátane nechceného dotýkania intímnych častí tela.
Dlhodobé mlčanie a chýbajúce dôkazy
Výskumníčky pripomínajú, že počas prvých dní po útokoch z 7. októbra nebolo možné okamžite zhromaždiť forenzné dôkazy. „Tímy záchranárov, mnohé zložené z ortodoxných Židov, sa z náboženských dôvodov zameriavali na čo najrýchlejšie pochovanie obetí,“ uvádza sa v správe. Mnohé obete sexuálneho násilia boli zároveň zavraždené, a preto neexistujú ich priame svedectvá. V dôsledku toho často chýbali podrobné záznamy či fotografie z miest činu z prvých hodín po útoku.
Situáciu sťažovalo aj to, že scény útokov boli ešte aktívne, keď na ne dorazili záchranári. Až s časovým odstupom a po prepustení časti rukojemníkov sa výskumníčkam podarilo zhromaždiť podrobnejšie výpovede.
Dinah Project, ktorý vedie právnička Ruth Halperin-Kaddari a bývalá hlavná vojenská prokurátorka IDF Sharon Zagagi-Pinhas, vyzýva na medzinárodné uznanie týchto činov ako zločinov proti ľudskosti. Žiada tiež, aby boli páchatelia postavení pred spravodlivosť a svet ich jednoznačne odsúdil. „Tieto zločiny nemožno prehliadať. Sú dôsledkom plánovaného a ideologicky podmieneného násilia,“ uvádza sa v závere správy.
