Apríl priniesol na Slovensku i vo svete prelomové udalosti. Zatiaľ čo globálne dianie ovplyvnila smrť pápeža Františka a rokovania o vojne na Ukrajine, domáca verejná diskusia sa zúžila na mená ako Mikuláš Černák a Daniel Bombic. V relácii Téma s Petrom Bielikom v Televízii SPARK poslanci NR SR Jozef Hajko (KDH) a Ján Mažgút (Smer-SD) kritizovali povrchnosť diskusie a upozornili na vážnejšie témy, ktoré by mali rezonovať v spoločnosti.
Podľa Jozefa Hajka je slovenská verejná debata príliš zjednodušená a vyprázdnená. „Keď si zoberiete tie dve mená, tak ony tiež môžu niečo symbolizovať. Ako vieme, minulý rok sa veľmi silno novelizovali trestné kódexy… Ak dnes hovoríme o Černákovi a hovoríme o tom, že by mohol prísť na slobodu, tak myslím si, že to je práve v týchto pohnutých časoch,“ vysvetlil Hajko. Daniel Bombic je podľa Hajka symbolom zvulgarizovania verejného priestoru: „V priestore chytajú body často tí ľudia, ktorí vedia čím viac nadávať, ktorí dokážu osočovať ľudí. A nie tí, ktorí hľadajú nejaké konštruktívne riešenia,“ dodal.
Smrť pápeža a jej význam pre Slovensko
Obaja politici sa zhodli, že smrť pápeža Františka bola významnou udalosťou nielen pre svet, ale aj pre Slovensko. „Stále Slovensko považujem za konzervatívnu a v podstate katolícku krajinu, ktorá si pri takejto udalosti patričným spôsobom pripomenie odchod Svätého otca, ktorého hranice pôsobenia siahali ďaleko za hranice samotnej katolíckej cirkvi,“ uviedol Mažgút. Pripomenul aj symbolickú súvislosť: „Na výročie úmrtia Jána Pavla II. sa začal súdny spor so spomenutým Mikulášom Černákom.“
Kontroverzie okolo trestných kódexov a otázka spravodlivosti
Novelizácia trestných kódexov, ktorá prebehla minulý rok, vyvolala masové protesty a zásadné otázky o spravodlivosti. Hajko pripomenul, že úpravy týkajúce sa premlčacej lehoty, znižovania trestov majú za následok zmeny vo verejnom diskurze, čoho dôkazom je aj Černák. Mažgút zdôraznil, že novela umožňuje aj doživotne odsúdeným požiadať o predčasné prepustenie: „Jednoducho áno, trestný zákon umožňuje, že aj napriek doživotnému trestu má možnosť požiadať o predčasné prepustenie. Tak kde je teraz opozícia? A pokračujem ďalej. Kde sú médiá?“
Ostrú kritiku venoval aj mediálnej pozornosti: „Médiá dávajú gigantický priestor obom týmto prípadom. V jednom prípade hovoríme o masovom mafiánskom vrahovi, ktorý má na svedomí 16 ľudských životov. Pozrel sa niekto na obete, alebo na pozostalých tých obetí, ktorí sa na to celé musia pozerať s odstupom 20-30 rokov, ako sa ony cítia?“
Kde končí sloboda prejavu?
Podľa Mažgúta je „prípad Daniela Bombica prípad mediálneho lynču, ten negatívny, keď človek za vyjadrovanie svojich slobodných názorov dostal také umlčanie, že ho jednoducho zavreli do väzby.“ „To je podľa môjho osobného názoru v demokratickej spoločnosti absolútne neprijateľné,“ uviedol Mažgút. Daniel Bombic je známy extrémista, neonacista a antisemita, ktorý momentálne sedí vo väzbe pre pokračovanie v trestnej činnosti. Najvyšší súd ho zobral do väzby v utorok 29. apríla.
Do pozornosti verejnosti sa dostal najmä svojim prepojením s vládnymi politikmi, ktorí často vystupovali v jeho online vysielaniach. V jeho videách sa objavili napríklad aj predseda vlády Robert Fico, minister obrany Robert Kaliňák, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok či minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak. Na súdnych pojednávaniach ho často sprevádza aj europoslankyňa za Smer-SD Judita Laššáková či syn bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka, kontroverzný Filip Sulík. Bombica v súdnom pojednávaní zastupuje právnická kancelária Roberta Kaliňáka, ktorá mu v Bratislave prenajíma aj byt. Jeho obhajcom je právnik a poradca premiéra David Lindtner, ktorý figuroval aj v kauze Búrka.
Oslavy 9. mája v Moskve – symbolika a geopolitika
V druhej časti diskusie sa politici venovali blížiacim sa oslavám 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve a ich možným súvislostiam s vojnou na Ukrajine. Špekuluje sa aj o tom, či ruský prezident Vladimir Putin využije oslavy na vyhlásenie prímeria alebo „víťazstva“ na Ukrajine.
Mažgút však odmietol prejudikovať takéto závery: „Ja by som neprejudikoval takéto závery, pokiaľ ide o oslavy, ktoré sa uskutočnia 9. mája na Červenom námestí. Každopádne, 9. mája budú oslavy súvisiace s víťazstvom nad fašizmom. Pretože jedine Červenej armáde sa podarilo to, čo sa podarilo,“ zdôraznil.
Diskusia sa nevyhla ani historickému hodnoteniu oslobodenia Československa. Mažgút kritizoval prekrúcanie histórie: „Mňa trošku vyrušuje, keď niektorí diplomati tvrdia, že Američania sa dostali po Plzeň a Červená armáda, v podstate celé Československo, že to nebolo oslobodenie. Jednoducho také boli historické momenty. A následne aj po roku 1945 nejaká dohoda.“
Jozef Hajko z KDH však upozornil na tienisté stránky oslobodenia: „Pripomeňme si aj to, že v závese za touto armádou išli tí politici, tajná sovietska polícia a niekoľko tisíc ľudí na Slovensku pochytali a odviezli do gulagov. Takže berme tú históriu so všetkým, taká, aká bola.“ Diskutujúci zároveň pripomenuli, že povojnové usporiadanie bolo výsledkom dohôd veľmocí: „To sa celé odohralo na základe zmluvy, ktorú podpísal Edvard Beneš so Sovietskym zväzom, ochrannej zmluvy, ktorá mala svoje konotácie. Aj tie sféry vplyvu už boli stanovené pred koncom vojny.“
Účasť premiéra na oslavách v Moskve
Jozef Hajko z KDH skritizoval účasť slovenského premiéra na oslavách v Moskve. „Mne príde veľmi zvláštne až neprijateľné, aby predseda vlády našej republiky išiel na oslavu do hlavného mesta štátu, ktorý nás vyhlásil za nepriateľa. My sme vyhlásení za nepriateľa pre Rusko a ja vlastne idem nepriateľovi na nejakú oslavu,“ uviedol.
Spoločnosť budú Ficovi na oslavách robiť napríklad čínsky prezident Si Ťin-pching, indický premiér Naréndra Módí či kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev. Aj keď títo predstavitelia zastupujú zhruba dve miliardy obyvateľov sveta, ide o spoločnosť autokratických a nedemokratických svetových vodcov. Hajko zároveň pripomenul, že ide o predstaviteľov krajín, ktorí ruskú agresiu na Ukrajine oficiálne neodsúdili. Mažgút na záver upozornil, že existujú aj iné významné výročia II. svetovej vojny, ako napríklad vylodenie spojencov v Normandii: „Je to tiež historický moment, ktorý znamenal otvorenie západného frontu a oslobodenie zvyšku Európy.“
Diskusia tak ukázala, že slovenský politický diskurz čelí nielen povrchnosti verejnej debaty, ale aj závažným otázkam spojených s historickou pamäťou, spravodlivosťou a postavením krajiny v meniacom sa geopolitickom prostredí.
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom aj na našom YouTube
