Téma ochrany maloletých v digitálnom prostredí sa stáva jednou z hlavných priorít európskych inštitúcií. EÚ plánuje predstaviť nové pravidlá, ktoré majú zareagovať na masívny nárast používania sociálnych sietí medzi deťmi a tínedžermi.
Dnešné deti trávia podstatnú časť života v digitálnom priestore. Mobilné aplikácie a sociálne platformy sú pre nich nielen prostriedkom zábavy, ale aj hlavným zdrojom komunikácie, informácií a sebaprezentácie. Výsledky prvého slovenského prieskumu zameraného na internetové návyky mladých ukázali, že dominujú najmä Instagram a YouTube, ktoré využíva drvivá väčšina tínedžerov. Za nimi nasledujú aplikácie Messenger, Snapchat a TikTok, uvádzajú tvnoviny.sk.
| Platforma | Používanosť |
|---|---|
| 98,8 % | |
| YouTube | 96,9 % |
| Messenger | 83,3 % |
| Snapchat | 77,0 % |
| TikTok | 73,4 % |
| 68,4 % | |
| 66,7 % |
Najpoužívanejšou platformou zostáva Instagram, pričom viac ako tretina mladých Slovákov tam trávi každý deň minimálne dve hodiny. Zarážajúce je, že túto sieť vo veľkom využívajú aj deti, ktoré ešte nedovŕšili 13 rokov – teda vek, pri ktorom je registrácia podľa pravidiel siete povolená.
Európa zvažuje jednotný systém pre ochranu maloletých
Európska únia pripravuje nové legislatívne opatrenia, ktoré by mali zaviesť vekové limity a jednotné pravidlá pre používanie sociálnych sietí deťmi. Podobný krok už urobila Austrália, kde mladším ako 16 rokov prístup na sociálne siete zakázali. Záujem o sprísnenie pravidiel avizovalo aj Dánsko. EÚ zatiaľ neurčila konkrétnu hranicu, no diskusia smeruje k zamedzeniu prístupu najmladším užívateľom.
Rastúce obavy potvrdzujú aj osobné príbehy. Zuzana Čižmárová z občianskeho združenia Chuť žiť opisuje, že ako tínedžerka podľahla tlaku na vzhľad prostredníctvom sociálnych sietí. „Keď som bola na strednej škole, všetko sa točilo okolo toho, ako vyzerám a koľko vážim,“ spomína. Dodáva, že hľadala motiváciu, no namiesto reality videla len idealizované postavy a dokonalé tváre, ktoré v nej vyvolávali pocit nedostatočnosti. Práve tento neustály vizuálny tlak prispel k rozvoju poruchy príjmu potravy.
Podľa nej sa tínedžeri často nevedia kriticky pozrieť na obsah, ktorý konzumujú, a vnímajú ho ako objektívnu pravdu. Sociálne siete tak môžu zásadne ovplyvniť sebavedomie, psychické zdravie a správanie mladých.
Čelíme riziku
Odborné štúdie poukazujú na to, že časté používanie sociálnych platforiem aktivuje v mozgu mechanizmy obdobné ako pri návykových látkach. Vyvoláva uvoľňovanie dopamínu, čo vedie k závislostnému správaniu a postupnému oslabeniu schopnosti ovládať impulzy. Výskumy naznačujú, že dlhodobý pobyt v online prostredí môže meniť štruktúru mozgu mladých používateľov.
Kým Európska únia pripravuje legislatívny rámec, odborníci upozorňujú, že nejde len o technický problém, ale o zásadnú otázku zdravého vývoja detí. Rastie spoločenská požiadavka na to, aby online svet nebol priestorom, ktorý deformuje realitu a ohrozuje duševné zdravie najmladšej generácie.
