Scéna, ktorá by pred pár rokmi bola nepredstaviteľná, sa stala skutočnosťou. Najväčšie esá svetového biatlonu, namiesto toho, aby brázdili biele pláne na bežkách, svišťali po asfalte na kolieskových korčuliach. Táto radikálna premena sa odohrala počas víkendovej exhibície v Mníchove a nesie so sebou mrazivý odkaz: náš milovaný zimný šport sa musí začať prispôsobovať, inak mu hrozí zánik.
Podujatie s názvom „Loop One“ sa konalo v ikonickom Olympijskom parku, avšak bez akéhokoľvek náznaku zimy, informuje portál Šport web. Namiesto snehovej pokrývky obklopovala arénu svieža zeleň a stromy s listami hrajúcimi všetkými jesennými farbami. Táto vizuálna anomália priamo ilustruje neúprosnú realitu: biatlon, tradičná kombinácia severského behu na lyžiach a presnej streľby, čelí existenčnému nebezpečenstvu v dôsledku rapídneho globálneho otepľovania a s tým spojených miernejších zím.
18-tisíc ľudí v tričkách dalo nádej
Napriek netradičným podmienkam, ktoré mali bližšie k letu než k zime, dorazilo takmer osemnásťtisíc fanúšikov. Mnohí z nich sedeli na tribúnach oblečení len v tričkách. Tento ohromný záujem, napriek absencii snehu, povzbudil organizátorov a prepožičal im nádej, že aj v modifikovanej podobe má šport šancu prežiť a udržať si svojich oddaných priaznivcov.
Alarmujúce prognózy pritom prichádzajú aj z najvyšších miest. Medzinárodná lyžiarska a snoubordová federácia (FIS), v úzkej kooperácii so Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO), vehementne varuje pred „pochmúrnou budúcnosťou zimného športového odvetvia a cestovného ruchu, ktorú spôsobujú klimatické zmeny.“ Nedávne štúdie dokonca naznačujú, že mnohé mestá, ktoré v minulosti hostili Zimné olympijské hry, by mohli už čoskoro permanentne stratiť kapacitu pre usporadúvanie takýchto podujatí, ak ľudstvo radikálne nezredukuje emisie uhlíka.
Lyžiarska majsterka priznala: „Tragický, ale nutný prechod“
Pre špičkových športovcov je táto adaptácia emocionálne náročná, no zároveň nevyhnutná. Francúzska svetová šampiónka, Lou Jeanmonnotová, označila korčuliarsku verziu za „jednoznačne biatlon, ktorý nás čaká v budúcnosti“. Hoci otvorene priznala, že jej citlivo chýba ticho, ktoré sprevádza kĺzanie sa po snehu a jemná elegancia klasického pohybu, nazvala túto transformáciu „tragickou, ale absolútne nevyhnutnou.“
Podobne sa vyjadril aj súčasný majster sveta, Eric Perrot. Zdôraznil, že hlboko v srdci je jeho skutočnou láskou lyžovanie a priamy dotyk so snehovou podstatou športu. Zároveň však s triezvosťou skonštatoval, že sú nútení prijať nové podmienky a prispôsobiť sa meniacemu sa prostrediu, inak by ich čakal „náraz na bariéru“ a koniec kariéry.
Posledná nádej a želanie: „Kiežby nikdy“
Biatlon, šport s hlbokými koreňmi siahajúcimi k škandinávskym loveckým a lyžiarskym tradíciám, má vďaka svojej jedinečnej štruktúre jednu z najlepších šancí na prežitie. Ako potvrdil aj Stéphane Bouthiaux, šéf francúzskeho biatlonu, tento šport je jedným z mála zimných odvetví, ktoré sa dajú relatívne ľahko prekonvertovať na letnú alternatívu.
Napriek tomuto potenciálu Bouthiaux s vážnosťou uzavrel debatu so želaním, ktoré zrejme zdieľa celá biatlonová komunita: dúfa, že k tomuto definitívnemu prechodu dôjde „čo najneskôr, alebo ideálne nikdy.“ Exhibícia v Mníchove tak nebola len športovou udalosťou. Stala sa symbolom boja o prežitie a výstrahou, ktorá ukazuje, akú daň si klimatická kríza vyberá na našich milovaných zimných tradíciách.
