Vo veku 91 rokov zomrela jedna z najvýznamnejších postáv modernej vedy a ochrany prírody – britská etologička a ochranárka Dr. Jane Goodall. Jej objavy o správaní šimpanzov otriasli vedeckou komunitou, zmenili spôsob, akým sa ľudia pozerajú na zvieratá, a navždy ovplyvnili chápanie nášho miesta v prírode.
Jane Goodall sa narodila v Londýne v apríli 1934. Detstvo prežila v ťažkom období druhej svetovej vojny, no aj v týchto podmienkach sa u nej prejavovala nezvyčajná zvedavosť a láska k zvieratám. Fascinovali ju knihy o Tarzanovi a doktorovi Doolittlovi, ktoré v nej zasiali túžbu raz odísť do Afriky a skúmať divočinu.
Už ako dieťa trávila hodiny pozorovaním sliepok, psov či hmyzu. Jej matka ju v tom neobmedzovala, naopak – povzbudzovala ju, aby si zapisovala, čo vidí. Tento prístup ju pripravil na metódu, ktorá sa neskôr stala revolučnou vo vede: trpezlivé, dlhodobé pozorovanie správania zvierat v ich prirodzenom prostredí. Informuje portál BBC.
V roku 1960, vo veku len 26 rokov, prišla do Tanzánie, kde začala pracovať v národnom parku Gombe. Nemala univerzitné vzdelanie, ale vďaka podpore archeológa a antropológa Louisa Leakeyho získala príležitosť uskutočniť svoj sen.
Spočiatku ju šimpanzy ignorovali a báli sa jej. Trvalo mesiace, kým si získala ich dôveru. Keď však konečne nadviazala kontakt, otvorili sa pred ňou dvere k svetu, ktorý bol dovtedy ľuďom neznámy.
Objavy, ktoré zmenili vedu
Goodallová ako prvá zdokumentovala, že šimpanzy používajú palice na lov termitov. Tento objav šokoval vedeckú komunitu, pretože do tej doby sa verilo, že iba ľudia dokážu vyrábať a využívať nástroje.
Okrem toho podrobne opísala ich sociálny život – silné rodinné väzby, schopnosť prejavovať súcit, ale aj násilie a krutosť. Ukázala, že šimpanzy majú bohatý emocionálny svet, a tak spochybnila predstavu, že ľudia stoja nad zvieracou ríšou ako jedinečné bytosti.
„Jej pozorovania spôsobili revolúciu v chápaní zvierat aj nás samých,“ povedal o nej prírodovedec Chris Packham, ktorý ju označil za „hrdinku a vzor“.
Vedecká kariéra a ocenenia
Hoci začínala bez univerzitného titulu, Cambridge ju v 60. rokoch prijala priamo na doktorát – ako len ôsmu osobu v histórii, ktorá nastúpila na PhD bez bakalárskeho vzdelania. Jej dizertačná práca o správaní šimpanzov v Gombe sa stala základným dielom v etológii.
Počas života získala takmer 50 čestných doktorátov a desiatky významných vyznamenaní. V roku 2004 ju britská kráľovná Alžbeta II. povýšila na dámsky titul (Dame Commander of the Order of the British Empire). O štrnásť rokov skôr získala prestížnu japonskú Kyoto Prize, v roku 2006 francúzsku Čestnú légion a v roku 2025 aj najvyššie americké civilné vyznamenanie – Medailu slobody, ktoré jej odovzdal prezident Joe Biden.
„Jej objavy zmenili vedecké konvencie a redefinovali naše chápanie prepojenia medzi ľuďmi, zvieratami a prostredím,“ uviedol Biely dom pri udeľovaní ceny.
Aktivizmus a globálny dosah
Od 80. rokov sa Jane Goodall čoraz viac sústreďovala na ochranu prírody a vzdelávanie. Založila Jane Goodall Institute, ktorý dnes pôsobí na viacerých kontinentoch a venuje sa ochrane šimpanzov, obnovovaniu lesov či práci s komunitami v Afrike.
Jej program Roots & Shoots, založený v roku 1991, zapojil státisíce detí a mladých ľudí do projektov ochrany životného prostredia. Sama Goodallová cestovala každý rok stovky dní, prednášala, stretávala sa s politikmi a inšpirovala verejnosť.
Len pred necelým rokom varovala pred „šiestym veľkým vymieraním“. V rozhovore pre BBC zdôraznila: „Musíme obmedziť fosílne palivá, zastaviť priemyselné poľnohospodárstvo a zabrániť ďalšiemu odlesňovaniu. Ak to neurobíme, budúcnosť je odsúdená na zánik.“
Jej inštitút vysadil za posledných päť rokov takmer dva milióny stromov. „Jane bola viac než ochranárka, bola majákom súcitu pre všetok život,“ vyhlásila Medzinárodná koalícia na ochranu zvierat.
Osobný život
V roku 1964 sa vydala za holandského fotografa Huga van Lawicka, s ktorým mala syna Huga Erica Louisa. Ich manželstvo skončilo v 70. rokoch, keď van Lawick pokračoval vo výskume v Serengeti a Jane zostala v Gombe. O rok neskôr sa vydala za Dereka Brycesona, riaditeľa tanzánskych národných parkov, ktorý zomrel v roku 1980.
Goodallová sa stala aj globálnym symbolom. V roku 2022 ju Barbie zaradila do série Inspiring Women a spoločnosť Lego uviedla set s jej minifigúrkou a šimpanzmi. Jej význam potvrdzuje aj to, že keď v roku 1972 zomrela šimpanzia samica Flo, britské noviny The Sunday Times jej venovali nekrológ – čo by bolo nemysliteľné bez práce Jane Goodallovej.
Posledné dni a reakcie sveta
Ešte 24. septembra 2025 vystúpila na fóre v New Yorku, o dva dni neskôr bola hosťom podcastu Wall Street Journal. Mala naplánované ďalšie podujatia v Kalifornii a vo Washingtone, čo dokazuje, že zostala aktívna až do posledných dní života.
UNESCO ju označilo za „tireless advocate“ – neúnavnú obhajkyňu planéty. Generálny tajomník OSN António Guterres napísal: „Zanecháva mimoriadny odkaz pre ľudstvo a našu planétu.“ Bývalý kanadský premiér Justin Trudeau dodal: „Jej múdrosť a súcit budú žiť ďalej v každom čine ochrany prírody.“
Jane Goodall nebola iba vedkyňa, ale aj vizionárka, ktorá ľuďom po celom svete pripomínala, že „aj malé činy, ak sa spoja, môžu priniesť veľkú zmenu“. Jej meno bude navždy spojené s láskou k šimpanzom, ale aj s nádejou, že ľudstvo dokáže zachrániť planétu, ktorú s nimi zdieľa.
_(51499197301).jpg){kind=link}
