Polstoročie po vzniku Československa stálo jeho osud na hranici katastrofy. Dokumenty, ktoré niekoľko desaťročí zostali nepovšimnuté, odhaľujú, že po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 existovala reálna hrozba, že sa Československo stane súčasťou Sovietskeho zväzu.
Dubček a „socializmus s ľudskou tvárou“
Alexander Dubček, symbol Pražskej jari a socializmu s ľudskou tvárou, sa stal terčom kritiky samotného lídra Kremľa Leonida Brežneva. Podľa dokumentov Brežnev označoval Dubčeka za „zradcu komunizmu“ a zvažoval radikálne riešenia, vrátane zmeny vlády alebo pripojenia republiky k ZSSR. Informuje o tom portál Pravda.
Fotografie Ladislava Bielika a archívne zábery zo stretnutí v Bratislave a Moskve ukazujú napätie, ktoré sa odohrávalo za zatvorenými dverami diplomatických rokovaní.
Dokument z Prahy: Záznam porady 28. augusta 1968
Záznam, ktorý sa našiel v pozostalosti politika Jána Čaploviča (1904 – 1976), odhaľuje, čo sa dialo v prvých dňoch okupácie. Čaplovič, ktorý počas druhej svetovej vojny pôsobil v londýnskom exile a neskôr sa angažoval v sociálnej demokracii, mal kontakt s československými politikmi aj po odchode z aktívnej politiky, čo mu umožnilo získať tento cenný dokument.
Podľa záznamu premiér Oldřich Černík podrobne opisoval udalosti 21. augusta, keď 500-tisíc vojakov vstúpilo do Československa. Prezidenta Ludvíka Svobodu navštívili sovietski generáli spolu s kolaborantmi, ktorí sa snažili predstierať, že Černík odstúpil – prezident im však neuveril.
Rokovania v Kremli a americká reakcia
Svoboda sa po príchode do Moskvy odmietol stretnúť s Brežnevom tak, aby pôsobil submisívne. Sovietska televízia pritom použila archívne zábery, aby vytvorila dojem „dobrých vzťahov“. Dokument odhaľuje, že Brežnev prerušoval výroky československých politikov, neumožňoval im dokončiť myšlienky a arogantne mával rukou.
Informácia, že prezident USA Lyndon Johnson sa presunul na svoju farmu, potvrdila Brežnevovi, že Washington nemá v pláne zasiahnuť, čo uvoľnilo jeho ruku pri presadzovaní tvrdých podmienok.
Podmienky sovietskej okupácie
Dokument prezrádza, že československí predstavitelia museli splniť tri kľúčové podmienky do štyroch dní:
- Vyhlásiť XIV. zjazd KSČ za neplatný.
- Zrušiť KAN a K-231 a zabrániť vzniku sociálnodemokratickej strany.
- Zaviesť cenzúru informácií o Sovietskom zväze.
Ak by sa tieto podmienky splnili, sovietske jednotky mali odchádzať postupne, inak by sa vrátili na pôvodné pozície.
Možnosť anexie a kolaborácia
Brežnevova vízia zahŕňala dve alternatívy: vytvorenie kolaborantskej vlády alebo pripojenie Československa k ZSSR. Československí politici si boli vedomí odporu verejnosti, a preto sa do kolaborantskej vlády chcel zapojiť iba Alois Indra. Ostatní kolaboranti ustúpili.
Historický odkaz
Dokument z augusta 1968 odhaľuje dramatické rozhodnutia a hrozby, ktorým čelilo Československo. Mnohí historici sa domnievajú, že krajina prešla naozaj blízko k strate svojej štátnej suverenity. Archívne materiály, fotografie a autentické záznamy umožňujú lepšie pochopiť politické napätie a odvahu predstaviteľov, ktorí stáli proti tlaku sovietskej moci.
Kenneth Skoug: Diplomat medzi dvoma svetmi
Skoug zomrel v decembri 2021 vo veku 90 rokov. Po ňom zostali dve cenné svedectvá o udalostiach vo vtedajšom Československu. V roku 1999 vydal svoje memoáre Czechoslovakia’s Lost Fight for Freedom (Prehraný boj Československa za slobodu), kde podrobne popísal obdobie svojho pôsobenia v Prahe v rokoch 1967 – 1969. Kniha má takmer 300 strán a doteraz nebola preložená do slovenčiny ani češtiny. Píše web Pravda.
O rok neskôr historik Charles Stuart Kennedy nahrával so Skougom rozsiahly prepis, ktorého prepis je dnes uložený v knižnici Kongresu USA. Pri príležitosti tragického 57. výročia okupácie Československa 21. augusta 1968 sa oplatí pripomenúť jeho svedectvo, najmä udalosti až do januára 1968, keď Dubček prevzal vedenie KSČ.
Skoug otvorene priznával, že už od začiatku roka 1968 mal obavy. Reformný kurz Dubčeka považoval za nebezpečný v očiach Moskvy. „Invázia vojsk 21. augusta 1968 ma vôbec neprekvapila,“ konštatoval.
Československo pod Novotným
Kenneth Skoug prišiel pracovať na americké veľvyslanectvo v Prahe v januári 1967. Predtým absolvoval intenzívny jazykový kurz a do Československa pricestoval pripravený komunikovať po česky.
V krajine, ktorá sa pomaly uvoľňovala, stále vládol skalný stalinista Antonín Novotný. Podľa veľvyslanca USA Jacoba Beama bol Novotný presvedčený: „Vykoreniť posledné zvyšky kapitalizmu.“ Skoug ho označil za jedného z najoddanejších spojencov Kremľa medzi lídrami komunistických štátov.
Ekonomický systém Československa považoval Skoug za skostnatený. Produkty by sa ťažko predávali na Západe, no kvalitatívne boli oveľa lepšie než sovietsky tovar. Ako diplomat mal možnosť porovnať oba trhy: „Ľudia v Sovietskom zväze považovali československé výrobky za kvalitnejšie a čakali na ne v dlhých radoch pred obchodmi.“
