Aj keď vyzerá ako niečo zo sci-fi filmu, torpédoborec USS Zumwalt (DDG-1000) už takmer dekádu brázdi svetové oceány. Je to technologicky najvyspelejšie bojové plavidlo amerického námorníctva, no paradoxne sa ešte nezúčastnilo žiadnej ostrej akcie. Namiesto toho slúži ako testovacia platforma pre zbrane budúcnosti – doslova ako plávajúce laboratórium.
USS Zumwalt je vlajkovou loďou svojej triedy a prvým torpédoborcom pomenovaným po admirálovi Elmovim Zumwaltovi. Už na prvý pohľad pôsobí nezvyčajne – ostré línie, šikmé steny a netradičná silueta, ktorá sa na radare javí len ako malý rybársky čln. Vďaka tejto „stealth“ technológii je takmer neviditeľný pre nepriateľské senzory. Informoval portál Koktejl.
Napriek svojej dĺžke 183 metrov a výtlaku vyše 15 000 ton má Zumwalt radarový odraz porovnateľný s malou loďkou. Tento efekt dosahuje špeciálnym tvarom trupu typu „tumblehome“ – teda zúžením smerom nahor, ktoré zároveň znižuje stabilitu lode v extrémnych podmienkach. Práve preto bolo potrebné množstvo náročných testov v búrlivom mori.
Revolúcia v dizajne aj výzbroji
Loď vznikla ako súčasť programu DD21 – ambiciózneho projektu torpédoborca 21. storočia. Jej vývoj a stavba sa však nezaobišli bez meškaní a prekročenia rozpočtu. Stavbu získala lodenica Bath Iron Works v štáte Maine, pričom kontrakt v hodnote 1,4 miliardy dolárov bol udelený už vo februári 2008.
Na vodu bola loď spustená v októbri 2013 a odvtedy prešla sériou testovaní – od extrémneho počasia až po kontrolu senzorov, radarov a komunikačných systémov. Prvú operačnú schopnosť získala v roku 2016.
Pôvodne mal Zumwalt niesť pokročilé delostrelecké systémy AGS, určené na paľbu špeciálnych projektilov na pozemné ciele. Tie však boli koncom roku 2024 demontované pre ich extrémnu nákladnosť a nahradené systémom IRCPS – novými raketovými odpaľovacími zariadeniami pre stredný dolet.
Zvláštne poslanie: podpora pozemných síl
Na rozdiel od starších torpédoborcov, ktoré boli stavané predovšetkým na boj s inými loďami a ponorkami na otvorenom mori, Zumwalt mal od začiatku slúžiť aj na podporu pozemných síl. Mal zabezpečiť palebnú podporu pri vyloďovacích operáciách, ale zároveň zvládať klasické úlohy – protivzdušnú aj protiponorkovú obranu.
Dnes už flotilu triedy Zumwalt tvoria tri jednotky – okrem USS Zumwalt aj USS Michael Monsoor a USS Lyndon B. Johnson.
Aj keď je Zumwalt súčasťou Tichomorskej flotily už od roku 2016, do reálnych bojových operácií zatiaľ nezasiahol. Jeho jediná známejšia „akcia“ prebehla v decembri 2015, keď posádka pomocou nafukovacieho člna zachránila chorého rybára z inej lode a následne ho evakuoval vrtuľník pobrežnej stráže.
V roku 2019 absolvoval prvú väčšiu misiu do Tichého oceánu. Navštívil Ketchikan na Aljaške, kde testoval stabilitu v rozbúrenom mori, aj Pearl Harbor na Havaji. V septembri 2022 zamieril cez Guam do Japonska a o rok neskôr bol presunutý do Pascagouly v Mississippi, kde prebieha jeho technologická modernizácia.
Drahý experiment
Aj keď ide o technologický zázrak, Zumwalt nie je bez kontroverzií. Jeho extrémna cena, technická náročnosť a špecifické určenie ho robia menej univerzálnym než iné lode, ako napríklad trieda Arleigh Burke. Preto sa v praxi využíva hlavne ako vývojová platforma – testuje nové zbraňové systémy, elektroniku, radarové riešenia a postupy pre budúce generácie lodí.
V čase, keď svet čelí novým geopolitickým hrozbám a námorné konflikty opäť nadobúdajú na význame, je možné, že sa USS Zumwalt predsa len dočká bojového nasadenia. Zatiaľ však ostáva ikonou technológie, futuristickým symbolom ambícií amerického námorníctva – a dôkazom, že aj najmodernejšia vojenská technika niekedy slúži viac ako prototyp než ako zbraň v akcii.
