Od začiatku invázie na Ukrajinu ruská armáda utrpela obrovské straty – až 950-tisíc vojakov zabitých alebo zranených. Zisky sú pritom mizivé. Podľa renomovaného amerického think-tanku CSIS je hlavnou nádejou Kremľa v tejto krvavej vojne zastavenie západnej pomoci Ukrajine. Kľúčové rozhodnutia sa pritom môžu lámať aj na postoji USA a ich prezidenta.
Od februára 2022 si konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou vyžiadal viac než 1,4 milióna padlých a ranených vojakov na oboch stranách. Vyplýva to z analýzy amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), ktoré vychádzalo z otvorených zdrojov, odborných štúdií a spravodajských údajov.
Podľa odhadov zahynulo na ruskej strane 200- až 250-tisíc vojakov a ďalších vyše 700-tisíc utrpelo zranenia, čo predstavuje najväčšie vojenské straty Ruska od druhej svetovej vojny. Ukrajinské straty sú nižšie, 60- až 100-tisíc mŕtvych a spolu až 400-tisíc zranených, píše portál idnes.cz.
„Rusko zaplatilo mimoriadne vysokú daň v krvi za jedno percento ukrajinského územia, ktoré získalo od januára 2024,“ konštatuje CSIS.
Napriek stratám len minimálne územné zisky
Od začiatku tohto roka sa ruským jednotkám podarilo dobyť približne 5100 km² ukrajinského územia po celej frontovej línii. Hoci to znie významne, v kontexte rozlohy Ukrajiny ide o zanedbateľné číslo – len okolo jedného percenta. Navyše, od apríla sa tempo postupu výrazne spomalilo.
K tomu sa pridávajú vysoké straty vojenskej techniky a materiálu, ktoré Rusku ešte viac komplikujú možnosť strategického prelomu.
Zastavenie západnej pomoci Ukrajine
Kľúčovým prvkom, na ktorý Rusko v tejto fáze konfliktu stavilo, je oslabenie alebo zastavenie pomoci Ukrajine zo strany Spojených štátov a európskych krajín. Bez tejto podpory by Kyjev len ťažko zvládal čeliť ruskej vojne opotrebovania.
Moskva však môže ťažiť zo svojej väčšej populácie, industriálnej kapacity a pomoci od spojencov ako Čína, Irán a Severná Kórea.
Think-tank CSIS preto odporúča sprísniť sankcie proti Rusku a posilniť dodávky zbraní Ukrajine, aby boli ruské straty také vysoké, že ich režim už nebude môcť verejne ani politicky obhájiť.
Výmena zajatcov ako signál? Zelenskyj varuje pred ruskými úmyslami
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že tento víkend je pripravená výmena až 500 vojnových zajatcov z každej strany. Dohoda bola dosiahnutá počas priameho rokovania v Istanbule, čím by išlo už o druhú veľkú výmenu po predchádzajúcej výmene tisícky vojakov, píše TASR.
Zelenskyj však zároveň kritizoval Rusko, že tieto gestá zneužíva na politické účely. Podľa neho sa Kremeľ snaží pôsobiť konštruktívne len preto, aby zabránil uvaleniu ďalších sankcií zo strany Spojených štátov. „Urobili to, aby Spojeným štátom demonštrovali, že sú konštruktívni. Prečo? Aby dosiahli odklad (sankcií), ktorý závisí osobne od prezidenta Trumpa,“ tvrdí Zelenskyj.
Doterajší vývoj naznačuje, že hoci Rusko disponuje väčšími zdrojmi, nedokáže bez pomoci Západu Ukrajinu zlomiť. Vojna sa čoraz viac mení na konflikt vytrvalosti a zásobovania. Kým Ukrajina čelí fyzickej presile, Rusko zas naráža na medzinárodnú izoláciu a narastajúce straty, ktoré môžu otriasť aj domácou podporou vojny.
Budúcnosť konfliktu tak stále závisí od jednoty a odhodlania Západu neponechať Kyjev napospas osudu.
