Pretože od starkej chutí najlepšie. Sestry Mana a Aja žijú už roky v Nemecku, no Vianoce si nevedia predstaviť bez tradičných česko-slovenských receptov a zvykov presne v takej podobe ako kedysi. Vypekajú nostalgické vanilkové rožky, medvedie labky, linecké koláčiky s domácim slivkovým lekvárom a zásadne nesmú chýbať oblátky s medom, ryba so šalátom a hríbovica so sladkým chlebíkom.
Dopustiť nedajú ani na desaťročia zaužívané tradície, bezmäsitý pôst a stromček zdobia najskôr jeden deň pred Štedrým dňom. A, samozrejme, česko-slovenské Vianoce sa nezaobídu bez naozaj bohatého štedráka s hromadou maku, orechov a lekváru.
Čoraz väčšiu pozornosť si na sociálnych sieťach získavajú recepty z modernej gastronómie. Vy sa ale špecializujete na tradičné recepty, do ktorých sa už značne zahryzol zub času. Prečo ste sa rozhodli pustiť práve do takýchto jedál?
Pretože od starkej chutí najlepšie. To je asi tá najlepšia odpoveď, ktorá v sebe zahŕňa všetko. Jedného dňa sme s Manou sedeli v obývačke a napadlo nám variť zo starých písaniek. Dali sme si inzerát a pár ľudí nám predalo alebo oskenovalo ich staré kuchárske zošity. Najskôr sme tým potešili len jedna druhú a postupne začali prichádzať aj iní milovníci tradičných jedál. Mana, typický shopaholik, začala hľadať staré kuchárske knižky a dohodli sme sa, že ona bude variť tie staršie jedlá a ja tie z písaniek.
Varenie, alebo lepšie povedané pečenie, nás vždy bavilo a okrem toho obidve milujeme kuchárske knihy, preto bolo od začiatku jasné, že chceme profil, na ktorom budeme ponúkať recepty. Na internete je dnes plno diétnych receptov, proteínových práškov, amerických jedál či jedál, ktoré pripravíte v jednom hrnci za 5 minút. To ale nie sme my. Možno preto, že nežijeme na Slovensku, sú pre nás tradičné recepty oveľa vzácnejšie. Najskôr sme aj rozmýšľali, že skúsime dať starým jedlám modernú podobu, ale potom sme si povedali, že ostaneme pri klasike a budeme sa snažiť pripravovať jedlá presne ako kedysi. Nie sme profesionálne kuchárky či pekárky. Sme presne také ako naši sledovatelia, takže keď pozerajú naše videá, tak vedia, že úplne tak isto to dokážu urobiť aj oni.
Čím vás tieto jedlá fascinujú?
Asi tým, že už pri prvom súste sa prenesiete niekam inam o pekných pár rokov dozadu. Zrazu stojíte v mliečnom bare vedľa Slovenského národného divadla, sedíte u starkej pri stromčeku alebo spievate na koncerte, na ktorom ste kedysi dávno boli s priateľmi. Zvykneme si uchovávať práve tie nostalgické spomienky, ktoré sú často spojené s jedlom a keďže to funguje u nás, tak určite aj u iných.
Majú vo vašej kuchyni miesto aj modernejšie a zahraničné ingrediencie? Ako sú prepojené s našou tradičnou kuchyňou?
Veľmi rady jeme a skúšame rôzne jedlá, takže určite používame aj modernejšie a zahraničné ingrediencie. Už len to, že žijeme obe v zahraničí nás núti používať produkty, ktoré tu máme k dispozícii. Ale viete, čo nás prekvapuje? Čo všetko naše (pra)prababičky pred rokmi používali v kuchyni. Naši sledovatelia nám niekedy nechcú veriť, keď napíšeme, že v recepte boli použité kapary, pistácie, sardely či francúzska horčica.
Vanilkové rožky, linecké koláčiky či šuhajdy sú nevyhnutnosťou na vianočnom stole, ktoré pozná každý. Kde hľadať pôvod tých najtradičnejších vianočných cukroviniek?
Pravdepodobne každá rodina mala už v minulosti svoje obľúbené sladkosti a takú vanilku či škoricu museli dovážať, preto boli vzácne a ľudia si ich nemohli dovoliť každý deň. Na Vianoce muselo byť na stole vždy niečo výnimočné, tak ľudia si zvolili takéto maškrty, ale toto je len náš pohľad, ktorý vychádza z našich skúseností zo socialistického Československa. Aj keď celý rok neboli banány a mandarínky, na Vianoce sme ich dostali.
Najlepšie vraj vždy chutí u babičky. Ako si spomínate na Vianoce u tej vašej? Na čo ste sa ako deti najviac tešili a čoho ste sa nevedeli dojesť?
Naša starká Irenka robila tie najlepšie londýnske rezy. Neviem, či to bolo preto, že ich piekla ešte v tých starých klasických kachliach na drevo, ale naša mamička, aj keď mala recept priamo od nej, nikdy nedokázala urobiť také isté. Babka Terezka robila skvelý vaječný likér. Doteraz nechápem, že sme ho ako deti milovali, keďže doň pridávala domácu slivovicu od dedka Tibora. Bol to jediný deň v roku, kedy sme mohli trochu ochutnať z tohto zakázaného likéru. Pamätám si, že bol taký hustý, že ho babka najprv musela opakom varechy premiešať, aby ho dostala von z fľaše.
Na aké dnes už retro jedlo nedala cez Vianoce dopustiť žiadna domácnosť?
V každom kraji sa jedávalo niečo iné, ale eventuálne makové pupáky, známe aj ako opekance.
Čo sa podávalo u vás na raňajky? A z čoho sa skladala štedrá večera?
U nás prebieha Štedrý deň rovnako ako pred 50 rokmi, len ten počet ľudí sa rokmi mení. Nejedávame mäso a môžeme si len 2-krát denne zajesť a až večer sa potom dosýta najesť. Raňajky začíname treskou, rybím šalátom, pomazánkou alebo chlebom s marmeládou. U našej tety na Orave sa napríklad jedávala len pôstna polievka zo šťavy z kyslej kapusty.
Celý deň sa varí, bežia vianočné filmy a pesničky, kedysi sa aj stromček zdobil až na Štedrý večer, teraz si ho pripravíme v kľude deň pred tým. Každý z nás má doma svoju úlohu. Jeden šúpe zemiaky, druhý obaľuje rybu, starký vysmáža kapra, starká varí polievky a pečie koláče. Starký nesmie zabudnúť odložiť šupiny z kapra, ktoré si potom rozdelíme a nosíme v peňaženke celý rok. Keďže sme veriaci, prebrali sme aj kresťanské tradície.
Starká zaklope na dvere a povie všetky tie tradičné vinše, potom vstúpi, pomodlíme sa, starký obdarí orechami “moje milé štyri kúty” a starká rozdelí oblátky s medom a cesnakom. Každý dostane medom krížik na čelo so želaním, aby sme jeden druhého ľúbili. Po oblátkach sa prereže jablko a rozdelí sa všetko ovocie. Z každého zjeme len malý kúsok a vždy sa jeden kúsok necháva aj pre hydinu. Potom prichádzajú na rad polievky. Strukovinová, kde je šošovica, hrášok aj fazuľa a hríbovica. Tie sa podávajú so štedrákom, ale nie s makom, tvarohom a orechmi, ale taký sladký chlieb k hríbovej polievke. Vrcholom večere je ryba so šalátom, na ktorú sa vždy najviac tešíme.
Páry pri stole vždy jedávajú z jedného taniera, aby sa ich vzťah utužil. Aj preto sa ovocie rozdáva po kúskoch, aby rodina držala spolu. Po rybe si ešte každý vyberie z taniera tvarohový koláč, ktoré starká napiekla presne podľa počtu osôb, pretože do jedného skryla mincu. Kto si vyberie tento koláč s mincou, tomu sa bude v novom roku dariť po finančnej stránke. Na koniec sa pomodlíme a zapálime svetlo. Teraz prichádzajú na rad domáce likériky a rozbaľovanie darčekov. Pobeháme zavinšovať susedom na ulici a ideme do kostola. U nás na dedine býva polnočná omša okolo deviatej, po ktorej ešte nasleduje kapor.
Čo tradičné česko-slovenské by nemalo chýbať na štedrovečernom stole aj dnes?
Hlavne, aby sme sa tu každý rok všetci zišli a potom určite oblátky s medom, hríbovica a, samozrejme, ryba so šalátom.
Ako si plánujete tohtoročné Vianoce osladiť vy? Chystáte sa aj na premiérové retro recepty?
To by sme neboli my, keby sme nechystali aj premiérové retro recepty. Vždy máme naplánovaných oveľa viac receptov ako nakoniec urobíme. Ono sa to nezdá, ale slovenská kuchyňa je veľmi rozmanitá. Na Vianoce sa snažíme napiecť minimálne 12 druhov. Tuším, že sa to aj tak hovorí, že jeden druh na mesiac. U nás doma najviac letia “ockove”. To sú žĺtkové rezy, ktoré musíme schovávať, aby niečo zostalo aj pre návštevu.
Ktoré ingrediencie by mali pri pečení prevažovať, ak sa chceme pustiť do tvorenia nostalgických Vianoc? Orechy, mak či nebodaj gaštany?
Myslím si, že jednoznačne orechy, mandle, mak a z korenín hlavne škorica, vanilka a klinček. S gaštanmi sa u nás veľa nerobilo, ale minulý rok sme už vyskúšali aj niečo gaštanové. Gaštanové rožky boli vynikajúce.
Špeciálne na dedine sa kedysi žiadna domácnosť nezaobišla bez domáceho lekváru či poctivého medu. Aké cukrárske skvosty vám v tomto spojení napadnú ako prvé?
Samozrejme, medovníky, medové rezy, škoricové hviezdičky, ale aj linecké koláčiky. Napríklad makové linecké so slivkovým lekvárom sú mňamka. Pamätám si, ako nám starká Irenka nabalila malý kamenný súdok so slivkovým lekvárom a my decká sme ho držali na kolenách cestou domov. Kým sme došli z Nedašoviec do Topoľčian už polovička chýbala. A úplná jednotka je štedrák, ten musí niečo vážiť. Plnky musia byť bohaté, či už mak, orechy, ale aj lekvár. Všetko musí byť cítiť.
Podelíte sa s receptom toho najchutnejšieho vianočného retro pečiva/koláča, bez ktorého si neviete predstaviť Vianoce?
So starkou sme nedávno natočili medvedie labky v nostalgických formičkách, keďže tie robieva starká každý rok. U nás má totiž každá taký svoj zaužívaný repertoár vianočných koláčikov.
Ingrediencie:
- 450 g hladkej múky,
- 160 g práškového cukru,
- 250 g masla,
- 140 g mletých orechov,
- 2 vajcia,
- necelá lyžica kakaa,
- 5 lyžíc mlieka,
- trochu citrónovej kôry, škorice a klinčekov.
Postup:
Vypracujeme cesto, ktorým následne naplníme formičky. Môžeme ich zľahka pomúčiť, ale labky vypadli aj z nepomúčených. Pečieme na plechu v rúre vyhriatej na 200 stupňov, horný-dolný ohrev asi 14 minút. Ešte horúce vyklopíme a teplé ich balíme v práškovom cukre zmiešanom s vanilkovým.
