Slovensko sa rúti do dlhovej priepasti, a hoci varovné hlasy znejú už roky, skutočná zmena neprichádza. Každý občan nesie na svojich pleciach obrovskú ťarchu. Štátny dlh, ktorý dnes presahuje 14-tisíc eur na osobu. A podľa odborníkov sa situácia bude naďalej zhoršovať.
Neviditeľné chyby v riadení štátneho dlhu
Najvyšší kontrolný úrad síce vo svojich zisteniach neobjavil závažné pochybenia v samotnom riadení štátneho dlhu, no upozornil na alarmujúce nedostatky v plánovaní a komunikácii. Ako píše sita.sk, inštitúcie zodpovedné za správu verejných financií nevenujú dostatočnú pozornosť tomu, aby odborná aj široká verejnosť boli pravidelne a jasne informované o stave dlhu a jeho riadení.
Kto nesie zodpovednosť?
Za správu a operatívne riadenie štátneho dlhu zodpovedajú Ministerstvo financií SR, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) a Štátna pokladnica. Tieto inštitúcie majú v rukách stabilitu štátneho rozpočtu, no namiesto moderného strategického riadenia stále operujú podľa dokumentu z roku 2014. Ten bol viackrát formálne predĺžený, aj keď už dávno nezodpovedá dnešnej rýchlo sa meniacej situácii.
Náklady na správu dlhu raketovo rastú
Správa verejného dlhu nás stála v roku 2023 približne 1,1 miliardy eur, pričom náklady od roku 2021 takmer zdvojnásobili. Prognózy pritom nie sú vôbec priaznivé. Už v roku 2025 sa očakáva nárast týchto výdavkov na 1,65 miliardy eur, a o ďalšie dva roky by mohli dosiahnuť až takmer dve a pol miliardy eur ročne.
Chýbajúce verejné správy
Kým pred rokom 2014 bol pravidelný verejný odpočet činnosti samozrejmosťou, dnes takýto dokument absentuje. Hoci ARDAL pripravuje interné správy pre investorov, bežní občania sú o riadení štátneho dlhu informovaní len minimálne. Výročné správy obsahujú len stručné zhrnutia, často v cudzom jazyku, určené prioritne pre finančné trhy, nie pre občanov Slovenska.
Rekordný dlh zaťažuje každého
Aktuálny verejný dlh Slovenska už prekročil hranicu 77 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 59 % HDP. Každý Slovák, vrátane novorodencov, nesie na svojich pleciach podiel vo výške vyše 14-tisíc eur. A táto suma nie je konečná. Bez zásadných zmien v hospodárení krajiny sa bude dlh naďalej zvyšovať, čím sa ešte viac prehĺbi finančná záťaž budúcich generácií.
Slovensko pod drobnohľadom Európy
Európska komisia pravidelne sleduje udržateľnosť verejných financií členských krajín. Slovensko v tomto hodnotení dopadá alarmujúco zle – patrí medzi najrizikovejšie štáty v celej EÚ. Dôvodom je nielen vysoký dlh, ale aj nepriaznivý demografický vývoj, starnutie populácie, neudržateľný dôchodkový systém a slabý hospodársky rast.
Bez jasného plánu niet budúcnosti
Odborníci bijú na poplach: bez novej modernej stratégie sa Slovensko nedokáže vymaniť z dlhovej špirály. Potrebujeme nielen efektívne konsolidačné opatrenia, ale aj premyslené investície, ktoré naštartujú ekonomiku a znížia závislosť na zahraničných zdrojoch. Bez reálnych reforiem sa dlh bude ďalej hromadiť a krajina smerovať ku katastrofe.
