Vianoce patria u Zuzany Čaputovej k najdôležitejším obdobiam roka. Bývalá prezidentka otvorene priznáva, že sviatky prežíva intenzívne a s veľkým dôrazom na rodinu, tradície a vnútorný pokoj.
Po odchode z prezidentského úradu má dnes viac priestoru tráviť ich presne tak, ako jej to vyhovuje – bez verejného tlaku a v úzkom kruhu blízkych.
Sviatky bez protokolu a v rodinnom kruhu
Exprezidentka hovorí, že Vianoce u nich doma majú jasne daný rámec a opakujú sa každý rok. Trávia ich najskôr v najužšom kruhu a následne sa rodina rozrastie o ďalších príbuzných. „Týkajú sa nás všetky tie špecificky slovenské tradície a najmä ich trávime veľmi rodinne. Najprv v tom najmenšom kruhu, ale potom aj celá veľká rodina vrátane mojej maminy a brata s rodinou. My to tak obrazne voláme, Hujerovská 15-členná zostava. Doprajeme si na seba čas,“ prezradila Zuzana Čaputová v rozhovore pre portál Koktejl.
Hoci ju verejnosť pozná najmä ako ráznu političku, doma sa bez problémov postaví aj za kuchynskú linku. Pečenie vianočného pečiva má u nich podobu malého rituálu, ktorý patrí výlučne ženám v rodine. „Pri pečení vianočného pečiva máme rituál, že si s dcérami pustíme koledy a muži majú vstup zakázaný. Pripravujeme zdravšie verzie vianočiek, medovníkov či medových rezov. Zatiaľ sú viac zdravé ako chutné,“ poznamenala s úsmevom.
Tradície, ktoré sa nemenia
Vianočné sviatky si Zuzana Čaputová nevie predstaviť bez klasických slovenských zvykov. Štedrý večer sa u nich začína poďakovaním a modlitbou, nasledovanou večerou, ktorá sa prakticky nezmenila od jej detstva. „Snažím sa udržať tradíciu, a preto začíname poďakovaním, modlitbou za to, že sa opäť môžeme spolu stretnúť pri štedrovečernom stole. Večera je rovnaká, ako za môjho detstva. Jeme oblátky, bezmäsitú kapustnicu s hríbmi či rybu so šalátom,“ opisuje.
Nechýba ani krájanie jablka, spev kolied či rozprávka Tri oriešky pre Popolušku, ktorá je pre ňu neodmysliteľnou súčasťou sviatočného večera.
Spomienky zostali len úsmevnou nostalgiou
Niektoré zvyky už dnes berie s nadhľadom. Spomína si napríklad na tradíciu vytriasania obrusu vonku po večeri. „Lebo vraj, z ktorej strany zašteká pes, tam sa vydám,“ prehodila so smiechom. Hoci podobné povery dnes už neberie vážne, priznáva, že k sviatočnej atmosfére neodmysliteľne patria.
Pokoj ako najväčšie prianie
S koncom roka sa pre ňu spája najmä potreba spomalenia. Práve pokoj považuje za to najcennejšie, čo si ľudia môžu počas Vianoc dopriať – a zároveň ho praje aj ostatným. „Je to čas, kedy sa môžeme zastaviť a keď sa trošku spomalí aj svet. O čo ťažšia je doba, v ktorej žijeme, o to viac to potrebujeme. Trošku sa zastaviť, možno aj rozjímať nad tým, čo je najviac dôležité a pokúsiť sa byť k sebe trošku lepší, otvorenejší, veľkorysejší,“ vyznala sa.
