Najhoršie bolo, že pomoc jej nevedeli na mieste poskytnúť. „Tak, situácia je taká, že stále som dopotená na vrakovisku. Na pumpe ja, že možno chýba AdBlue, proste hocičo tu vymýšľam, prečo nejde auto. Na pumpe to nemajú, lebo neviem čo. Ľudia, toto je taká tragédia. Teraz som v Maribore, potrebujem ísť do Piranu. Tam stojí taxík 300 eur. Vravím, že požičiame si auto, nechám tu svoje auto, do nejakého servisu ho dám. Do toho asistenčná služba mi holý… pomohla,“ dodáva s hnevom.
Zháňa nové auto
Tá jej síce preplatila čiastku 250 eur, no následne ju zastavil ešte policajt, ktorému musela poruchový incident vysvetľovať. Z krásneho pobytu sa razom stal deň plný nervov.
„Na jednu pokojnú dovolenku chcem ísť. Do toho, ešte ja neviem, zajtra pôjde to auto do servisu. Ja vôbec neviem, či ho opravia. Ja neviem, či tá spojka spadla, či… Ja ho hodím rovno do koša, keď prídem domov. Čiže… vlastne aj zháňam nové auto. Pomoc, prosím. Pane Bože, pomôž mi. Normálne, ja sa hodím do mora, podpálim sa sviecou, všetko urobím. Lebo to už nie je normálne,“ hovorí úplne zničená Evelyn.
Zdroj: Instagram/evelynjefresh
Neskôr sa prihovorila fanúšikom z auta, ktoré ale stále nebolo jej. „Vezie nás ujo nejaký, navigácia ukazovala 5 hodín, keď som vyrážala ráno z BA, ale už sa nám to natiahlo na 12,“ pokračuje v príbehu nekonečnej cesty.
Dotieravý muž ju pozýval na drink
Do cieľa sa jej napokon podarilo šťastne doraziť. „Tak táto pevnosť Boyard už je na konci. Áno, išli sme taxíkom do Piranu. 80-ročný ujo nás doviezol, všetko v poriadku, my vchádzame do budovy, kde je náš byt. Hneď prvé vidíme švába, hovorím si – to dáme, už sme všetko dali dnes, švába dáme. Potom sedím, krása, vlastne takto ťapkám, lebo mám pocit, že šváb po mne lezie. Dobre, ideme ďalej. Pevnosť Boyard pokračuje,“ lamentuje Evelyn, ktorej nočná mora sa stále neskončila.
„Ideme do zámku takého, čo dávaš kódiky, aby nám vypľulo kľúčik. My dáme kód jedenkrát – nejde, druhý nejde, štvrtý, siedmy, dvanásty. Voláme majiteľovi, dobrý deň, nejde nám zámok. Prichádza on. Zisťujeme, že nemáme správne číslo. Nevadí. Otec Furas nám fandí, už ste pri konci, berte mince. Otvoril nám dvere, vyniesol mi kufor a sme tu. Neuveriteľné. Neuveriteľné, kam sa človek vlastne môže dostať za 13 hodín, že úplne vlastne iný svet, 400 kilometrov. Úplne my žijeme v 2030,“ nezabudla si odpustiť uštipačný komentár.
A aby toho nebolo málo, aj o stovky kilometrov ďalej sa jej „pošťastilo“ naraziť na dotieravého muža zo susedného Česka. „Posledné, čo som dnes potrebovala, je neodbytný muž v strednom veku zo Zlína,“ doplnila k videu, v ktorom bolo počuť, ako ju muž pozýva na drink. Evelyn si tak najbližšie dvakrát rozmyslí, či a kam sa vydá na dovolenku.
