V piatok sa nad afgánskou metropolou Kábul uskutoční nezvyčajná letecká šou – Taliban plánuje z vrtuľníkov rozhadzovať kvety pri príležitosti štvrtého výročia svojho návratu k moci. Oznámil to vo štvrtok hovorca ministerstva informácií a kultúry Habib Ghofran.
Taliban prevzal kontrolu nad Afganistanom 15. augusta 2021, len niekoľko týždňov predtým, než Spojené štáty a NATO definitívne stiahli svoje jednotky po vyše dvadsaťročnom nákladnom konflikte. Informoval portál ABCnews.
Podľa Ghofrana vrtuľníky ministerstva obrany predvedú „krásne letecké vystúpenia“, počas ktorých „zasypú mesto“ pestrofarebnými kvetmi. Popoludní až do skorého večera sa majú uskutočniť športové vystúpenia afganských športovcov.
Oslavy sa však konajú v čase, keď krajina zápasí s vážnymi problémami – prudkým prílevom utečencov z okolitých štátov, ochabnutou ekonomikou a výrazným obmedzením zahraničnej pomoci, najmä zo Spojených štátov. Takmer 10 miliónov obyvateľov čelí akútnej potravinovej neistote a každé tretie dieťa trpí podvýživou.
Ulice Kábulu už vo štvrtok zaplnili čiernobiele vlajky Talibanu.
Ahsan Ullah Khan z provincie Sar-e-Pul vyzval afgáncov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili do vlasti: „Mali by ste prísť a vidieť, aká je krajina pokojná a ľudia šťastní.“
Nie všetci však tento pohľad zdieľajú. Kábulčan Zafar Momand upozornil, že samotný mier nestačí:
„Spolu s mierom potrebujeme pracovné a vzdelávacie príležitosti. Ak sa tieto problémy vyriešia, potom je Afganistan najlepšou krajinou na život,“ povedal. „Ženy sú tiež dôležitou súčasťou spoločnosti. Aj ony by mali mať možnosť vzdelávať sa a pracovať.“
V Afganistane sú však ženy naďalej vylúčené zo vzdelávania nad šiesty ročník, z väčšiny povolaní a z mnohých verejných priestorov. Nie je jasné, či sa na piatkových oslavách budú môcť zúčastniť, alebo či im bude prístup opäť odopretý.
Minuloročné výročné slávnosti sa konali na základni Bagram, ktorá kedysi slúžila ako hlavné centrum amerických operácií proti Talibanu a al-Káide po útokoch z 11. septembra 2001. Ženy, vrátane novinárok agentúr AP a AFP, mali na tento podujatie zakázaný vstup.
Taliban – návrat k moci, vláda strachu a budúcnosť Afganistanu
Islamistické hnutie Taliban, ktoré má svoje korene v radikálnej interpretácii islamského práva šaría, sa v auguste 2021 opäť chopilo moci v Afganistane po dvadsaťročnom povstaní proti vláde podporovanej Spojenými štátmi a ich spojencami.
Tento návrat znamenal dramatický obrat v politickej, spoločenskej aj bezpečnostnej situácii krajiny – a podľa mnohých analytikov sa Afganistan ocitol na pokraji ďalšej izolácie a humanitárnej katastrofy.
Pôvodný režim Talibanu padol v roku 2001 po invázii vedenou USA, ktorá bola odpoveďou na odmietnutie vydať Usámu bin Ládina – zakladateľa a lídra teroristickej siete al-Káida a strojcu útokov z 11. septembra. Po zvrhnutí sa hnutie stiahlo za hranice do Pakistanu, kde sa postupne reorganizovalo a získavalo späť svoje sily. Už necelých desať rokov po svojom páde začalo znovu ovládať územia, najmä na juhu a východe krajiny.
Ich ofenzíva vyvrcholila v auguste 2021, keď sa Taliban v priebehu niekoľkých týždňov zmocnil väčšiny krajiny vrátane hlavného mesta Kábul. Stalo sa tak paralelne so stiahnutím posledných amerických a spojeneckých jednotiek, ktoré vyplývalo z dohody uzavretej v roku 2020.
Korene hnutia a jeho ideológia
Taliban vznikol začiatkom 90. rokov zo skupín afganských mudžahídov – islamských bojovníkov, ktorí sa v rokoch 1979 – 1989 bránili sovietskej okupácii. Podporu im tajne poskytovala americká CIA a pakistanská spravodajská služba ISI. Ku skúseným bojovníkom sa pridali mladí Paštúni študujúci v náboženských seminároch v Pakistane, známych ako madrasy. Slovo taliban v paštúnčine znamená „študenti“.
Po páde komunistickej vlády v Kábule sa krajina zmietala v chaose a bojoch medzi súperiacimi frakciami mudžahídov. Taliban sľuboval, že nastolí poriadok a stabilitu, čo mu zabezpečilo podporu časti obyvateľstva. V novembri 1994 vstúpili ich jednotky do Kandaháru a do septembra 1996 ovládli Kábul. Vznikol Islamský emirát Afganistan, na čele s duchovným vodcom Mulláhom Mohammadom Omarom.
Návrat k tvrdej interpretácii šaríe
Po opätovnom uchopení moci v roku 2021 Taliban ubezpečoval medzinárodné spoločenstvo, že bude rešpektovať práva žien a menšín. Realita však ukázala návrat k brutálnym praktikám z 90. rokov – verejné tresty, bičovanie či popravy sa stali opäť bežnou súčasťou verejného života.
Organizácia Spojených národov zdokumentovala množstvo porušení ľudských práv, obmedzovanie tlače a zastrašovanie novinárov. Demonštrácie sú násilne potláčané a odporcovia režimu miznú bez stopy. Taliban znovu zriadil „Ministerstvo pre podporu cnosti a potláčanie nerestí“, ktoré dohliada na dodržiavanie ich verzie islamskej morálky.
Postavenie žien – od vylúčenia k „rodovej segregácii“
Najtvrdšie opatrenia zasiahli ženy a dievčatá. Väčšine dievčat je zakázané navštevovať stredné školy, ženy nesmú pracovať vo väčšine profesií ani študovať na univerzitách. „Spolu s mierom potrebujeme pracovné a vzdelávacie príležitosti… ženy sú tiež dôležitou súčasťou spoločnosti. Aj ony by mali mať možnosť vzdelávať sa a pracovať,“ povedal Kábulčan Zafar Momand.
Podľa Amnesty International prudko vzrástol počet prípadov nútených sobášov a zatýkania žien, ktoré porušili diskriminačné pravidlá – napríklad zákaz vychádzania bez mužského sprievodu či povinnosť úplného zahalenia tela. OSN hovorí o „rodovom aparteide“ a upozorňuje, že vylúčenie žien z verejného života môže stáť Afganistan do roku 2026 približne 920 miliónov dolárov, čo predstavuje 5,8 % HDP.
Hospodársky kolaps a humanitárna kríza
Ekonomika krajiny sa od prevzatia moci Talibanu zrútila. Podľa OSN klesol HDP o takmer 30 %, prišlo sa o viac než pol milióna pracovných miest a nezamestnanosť sa takmer zdvojnásobila. Až 75 % populácie nemá zabezpečené základné životné potreby vrátane potravín.
Situáciu zhoršilo zastavenie alebo obmedzenie zahraničnej pomoci zo strany USA, EÚ a ďalších krajín, ktoré podmienili jej pokračovanie zlepšením dodržiavania ľudských práv. Svetový potravinový program musel obmedziť potravinové dávky pre obyvateľstvo.
Prepojenia na al-Káidu a terorizmus
Taliban udržiava úzke vzťahy s al-Káidou. Podľa monitorov OSN má táto sieť v Afganistane stále vybudovanú infraštruktúru bezpečných úkrytov a výcvikových táborov. Zabitie jej lídra Ajmana al-Zawáhirího v Kábule v roku 2022 ukázalo, že prepojenie medzi oboma skupinami pretrváva.
Rastie aj napätie s Pakistanom, kde militantná skupina Tehrík-e-Taliban Pakistan (TTP) zintenzívnila útoky a podľa údajov think-tanku zabila v roku 2024 viac než 2 500 ľudí. Islámábád obviňuje afganský Taliban, že poskytuje TTP útočisko.
Medzinárodná reakcia a izolácia
Počas vojny v Afganistane NATO nasadilo vyše 130-tisíc vojakov z 50 krajín. Po dohode z roku 2020 USA a spojenci stiahli svoje jednotky výmenou za záväzky Talibanu prerušiť kontakty s teroristickými skupinami – záväzky, ktoré podľa mnohých neboli splnené.
OSN aj Západ na Taliban uvalili sankcie, zmrazili zahraničné aktíva a obmedzili cestovanie jeho lídrov. Humanitárna pomoc bola výrazne znížená, čo prehĺbilo utrpenie obyvateľstva. Deportácie afganských utečencov z Iránu a Pakistanu pokračujú, pričom len Irán vyhostil v prvej polovici roka 2025 vyše 1,3 milióna ľudí.
Na čele stojí vodca Haibatulláh Achúndzáda, ktorý sa na verejnosti objavuje len zriedka. Vláda má 33 členov – všetko muži, prevažne etnickí Paštúni a bývalí bojovníci. Kľúčové posty zastávajú osobnosti ako Sirádžuddín Hakkání, Mulla Mohammad Jakúb či Mulla Abdul Ghaní Baradár.
Rozpočet krajiny v roku 2023 dosiahol len 2,44 miliardy dolárov, pričom predchádzajúca vláda hospodárila s viac ako dvojnásobkom. Tradičné príjmy Talibanu pochádzali z pestovania a obchodu s ópiom, výpalného a únosov, no po zákaze pestovania maku v roku 2022 sa príjmy z drog prudko znížili.
Hlavným ozbrojeným rivalom Talibanu je tzv. Islamský štát v provincii Chorásán (IS-K), ktorý má na svedomí sériu krvavých útokov na menšinové komunity, najmä Hazárov. Ďalšou hrozbou je Národný front odporu, zložený z bývalých vojakov a miestnych milícií, ktorý pôsobí najmä v horskej provincii Pandžšír. Zatiaľ však nedisponuje silou, ktorá by mohla Taliban reálne ohroziť.
Oslavy kontrastov
Oslavy Talibanu v Kábule, sprevádzané lietajúcimi kvetmi a vojenskými ukážkami, ostro kontrastujú s realitou, v ktorej žijú milióny Afgančanov. Krajina zápasí s hlbokou ekonomickou krízou, potravinovou neistotou a drastickými obmedzeniami práv žien, ktoré sú stále väčšinou vylúčené zo vzdelávania a pracovného života. Symbolické gesto kvetov nad mestom tak nezakryje ani hrozivú humanitárnu situáciu, ani rastúcu izoláciu Afganistanu od medzinárodného spoločenstva.
