Tri projekty veterných elektrární s výkonom 127 megawattov (MW) zadržiava ministerstvo životného prostredia už niekoľko mesiacov bez udania dôvodu. Podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) umelo predlžuje procesy EIA v prípade projektov veterných elektrární. Slovensko by na základe vládou schváleného Národného energetického a klimatického plánu malo mať už v roku 2030 v prevádzke 750 MW veterných elektrární.
Veterné elektrárne však vzbudzujú často obavy obyvateľov, ktorí projekty odmietajú, spisujú petície a snažia sa vyvolať miestne referendá. V pláne obnovy sa štát za bývalých vlád zaviazal vytvoriť aj takzvané go-to zóny, teda územia vhodné na stavbu veterných parkov, kde budú povoľovacie procesy prebiehať rýchlejšie, uviedol Denník N.
Tarabov bojkot
Minister Tomáš Taraba sa o veterných parkoch vyjadroval negatívne. „Odkedy som minister životného prostredia, vydal som 0 (slovom nula) povolení na výstavbu veterných parkov za takmer dva roky. Toľko k tomu, ako veľmi ‚milujem‘ veterné parky,“ napísal v júni na sociálnej sieti.
Rezort životného prostredia ministra Tarabu nedodržal zákonné lehoty na vydanie záverečného stanoviska v procese EIA v prípade troch projektov. „V prípade jedného z týchto projektov uplynie o chvíľu už pol roka od predloženia tzv. odborného posudku. Predkladatelia pritom nemajú informáciu ani prečo mešká vydanie záverečného stanoviska, ani kedy by sa tak mohlo stať,“ uviedol výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba. Ministerstvo to odmietlo obvinenie komentovať s tým, že ide o aktivitu lobistickej organizácie.
„Ak by niekto chcel držať vysoké ceny energií, závislosť od plynu z iných krajín, nerobil by to inak. Krajiny ako Česko, Estónsko, ale aj mnohé ďalšie začali zjednodušovať a urýchľovať povoľovacie procesy pre veterné elektrárne ešte v roku 2022. Práve preto, že dnes patria k zdrojom s najnižšou výrobnou cenou elektriny,“ vysvetlil Karaba.
Projekty za 1,4 miliardy
SAPI upozornila, že už teraz sú v príprave projekty veterných parkov v investičnej hodnote viac ako 1,4 miliardy eur. Situácia prvých predložených projektov môže podľa asociácie investorov odradiť od pokračovania v ich príprave.
Štát podľa asociácie vysiela signál investorom, ktorí by mali záujem ich preinvestovať u nás do zelenej energetiky, že Slovensko nie je seriózny partner. Bez záverečného vyjadrenia rezortu životného prostredia, ktoré hovorí, či a za akých podmienok môže byť projekt v danej lokalite realizovaný, nemôžu investori pokračovať v ďalších povoleniach.
Potrebujeme lacné zdroje elektriny
Pomalé a najmä nie veľmi transparentné povoľovanie je podľa asociácie hrozbou aj z pohľadu cien elektriny nielen pre domácnosti, ale aj priemysel. „Slovensko je jednou z najviac priemyselných krajín v EÚ a veľkí priemyselní odberatelia mali v roku 2024 tretiu najvyššiu cenu elektriny v Európe. Ak sa majú zachovať pracovné miesta a životná úroveň ľudí, potrebujeme lacné zdroje nie o 15 rokov, ale čo najskôr,“ dodal Karaba.
Minulý rok postavili viac ako 100 megawattov veterných elektrární v Bosne a Hercegovine či v Srbsku. Z pohľadu využívania tohto obnoviteľného zdroja energie predbehlo Slovensko s 3 MW inštalovaného výkonu veterných elektrární aj Kosovo so 137 MW výkonu.
