V oblasti výživy sa v posledných rokoch odohráva tichá, no zásadná zmena. Pozornosť vedcov sa presúva od jednotlivých živín k črevnému mikrobiómu a jeho vplyvu na metabolizmus.
Práve v tomto kontexte sa vláknina dostala do centra záujmu – nie ako jednotný pojem, ale ako široká skupina látok s veľmi odlišnými účinkami. Nový výskum však ukazuje, že rozdiely medzi nimi môžu byť oveľa väčšie, než sa doteraz predpokladalo.
Experiment, ktorý postavil vlákniny proti sebe
Tím výskumníkov z Arizonskej univerzity a Viedenskej univerzity sa rozhodol odpovedať na otázku, ktorú si výživová veda dlho kládla len okrajovo: aký konkrétny typ vlákniny má najvýraznejší vplyv na telesnú hmotnosť a reguláciu cukru v krvi. V jednej štúdii preto sledovali myši kŕmené vysokotučnou stravou, pričom im počas 18 týždňov podávali rôzne druhy vlákninových doplnkov. Informuje portál Science Alert.
Výsledok bol jednoznačný. Zo všetkých testovaných látok dokázal znížiť telesnú hmotnosť aj množstvo telesného tuku iba beta-glukán – vláknina prirodzene prítomná v ovse a jačmeni. Ostatné formy, medzi nimi pšeničný dextrín, pektín, rezistentný škrob či celulóza, síce výrazne menili zloženie črevného mikrobiómu, no na váhu myší nemali porovnateľný vplyv.
Prečo práve beta-glukán
Rozdiely medzi jednotlivými vlákninami nespočívajú len v názve. Niektoré z nich sú rozpustné vo vode a črevné baktérie ich dokážu ľahko fermentovať, iné sú menej rozpustné alebo úplne nerozpustné a v tráviacom trakte plnia skôr mechanickú úlohu. Beta-glukán patrí do prvej skupiny a podľa výsledkov štúdie má jedinečnú schopnosť ovplyvňovať metabolické procesy.
„Vieme, že vláknina je dôležitá a prospešná; problém je v tom, že existuje veľa rôznych typov vlákniny,“ vysvetlil v júli biomedicínsky vedec Frank Duca z UA. „Chceli sme zistiť, ktorý druh vlákniny je najvhodnejší na chudnutie a zlepšenie regulácie glukózy, aby sme mohli informovať verejnosť, spotrebiteľov a tiež poľnohospodársky priemysel.“
Mikróby ako skrytí spojenci
Jedným z kľúčových zistení bolo, že beta-glukán ako jediný výrazne zvýšil zastúpenie baktérie Ileibacterium v črevách myší. Predchádzajúce experimenty na hlodavcoch už túto baktériu spájali s úbytkom hmotnosti, čo naznačuje, že nejde len o samotnú vlákninu, ale o jej spoluprácu s mikrobiómom.
Zaujímavé je, že rozdiely v telesnej hmotnosti sa objavili pomerne rýchlo. Ešte pred desiatym týždňom experimentu mali myši konzumujúce beta-glukán nižšiu váhu a menej telesného tuku než zvieratá dostávajúce iné typy vlákniny.
Energetický výdaj a metabolity
Tieto výsledky nadväzujú na skorší výskum Franka Ducu, v ktorom hlodavcom podával jačmennú múku bohatú na beta-glukán. Aj v tomto prípade zvieratá neobmedzili príjem vysokotučnej stravy, no ich energetický výdaj sa zvýšil a výsledkom bol úbytok hmotnosti.
V novej štúdii sa navyše ukázalo, že beta-glukán vedie k vyšším koncentráciám butyrátu v črevách. Ide o metabolit vznikajúci pri rozklade vlákniny črevnými baktériami, ktorý má ďalekosiahle účinky na organizmus.
Spojenie s hormónmi a Ozempicom
Butyrát podporuje uvoľňovanie glukagónu podobného peptidu-1 (GLP-1), prirodzeného hormónu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v regulácii chuti do jedla a hladiny cukru v krvi. Práve tento mechanizmus napodobňujú syntetické lieky so semaglutidom, ako je Ozempic, používané pri liečbe cukrovky a obezity.
„Časť prínosov konzumácie vlákniny spočíva v uvoľňovaní GLP-1 a iných črevných peptidov, ktoré regulujú chuť do jedla a telesnú hmotnosť,“ uviedol Duca. Zároveň však upozorňuje, že tým sa účinky beta-glukánu nekončia. „Nemyslíme si však, že je to celý mechanizmus. Predpokladáme, že butyrát má aj ďalšie priaznivé účinky, ktoré nesúvisia priamo s črevnými peptidmi, napríklad zlepšenie zdravia črevnej bariéry a pôsobenie na periférne orgány, ako je pečeň.“
Vláknina v ére nedostatku
Výsledky prichádzajú v čase, keď väčšina populácie vlákninu výrazne podceňuje. Menej než päť percent ľudí v USA dosahuje odporúčaný denný príjem 25 až 30 gramov. Aj preto sa na trhu objavuje čoraz viac doplnkov a potravín obohatených o takzvanú „neviditeľnú vlákninu“. Ako však naznačuje štúdia, nie je jedno, po ktorej forme siahnuť.
Autori výskumu zároveň zdôrazňujú, že ide o experiment na zvieratách a pred prenesením týchto poznatkov do ľudskej výživy je potrebný rozsiahlejší výskum. Napriek tomu dáta naznačujú, že konkrétne typy vlákniny môžu mať pri chudnutí a regulácii inzulínu výrazne odlišný potenciál – a beta-glukán sa v tomto smere zatiaľ javí ako jasný favorit.
